2. Osobitná časť

K § 1

V ustanovení sa vymedzuje predmet výnosu a rozsah jeho použiteľnosti. Podľa výnosu sa môžu hodnotiť všetky elektrotechnické zariadenia ( ďalej len “EZ”), ktoré sú definované vo vyhláške č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Hodnota elektrotechnických zariadení podľa tohto výnosu sa stanovuje nielen pre štátne orgány, resp. orgány, na ktoré prešla právomoc štátnych orgánov (pre účely vyšetrovania, stanovenia výšky škôd, exekučné konania, konkurzné konania), ale aj pre iné subjekty, fyzické a právnické osoby napríklad pre stanovenie hodnoty majetku, ktorý bol neevidovaný v inventúrach, novoobjavený majetok, majetok, ktorý sa zaraďuje do účtovnej evidencie a podobne.

K § 2

Výnos nemožno použiť pre všetky prípady stanovenia hodnoty. Jeho použitie je obmedzené v prípadoch, keď použitím metódy nie je možné jednoznačne stanoviť hodnotu elektrotechnického zariadenia (napr. niektoré špeciálne zariadenia, zariadenia s historickou hodnotou a pod. alebo v prípadoch, keď hodnotené zariadenie pozostáva aj z iných komponentov, alebo je súčasťou iných zariadení, strojné súčasti, stavby, dopravné prostriedky a pod.)

K § 3

Pre jednoznačné pochopenie a používanie pojmov sú tieto podrobne vysvetlené, nakoľko sa v ďalších ustanoveniach s nimi pracuje.

Definované sú základné pojmy technického charakteru ako sú skupiny EZ, opotrebenie, vysvetlený je rozdiel medzi opravou, rekonštrukciou, renováciou a modernizáciou EZ. Opravou je súhrn činností, ktorých cieľom je uvedenie zariadenia do prevádzkyschopného stavu. Prevádzkyschopným stavom je obnovenie funkčnosti zariadenia. V ustanoveniach sú definované základné ekonomické a účtovnícke termíny nakoľko znalec vo svojej praxi s týmito termínmi prakticky neustále pracuje a je potrebné, aby jednoznačne ovládal pojmy, ako sú účtovný doklad, daňový doklad, hmotný investičný majetok a podobne. Účtovnými dokladmi sú originálne písomnosti účtovnej jednotky, najmä fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré musia mať náležitosti podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Daňový doklad je písomný doklad vyhotovený platiteľom dane a musí obsahovať náležitosti ustanovené v zákone č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Jednoznačne musí ovládať i zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nakoľko všeobecnú hodnotu EZ podľa vyhlášky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku stanovuje vždy s DPH. Zároveň sú v ustanoveniach tohoto paragrafu definované i pojmy výška škody, všeobecná hodnota zvyškov a nový pojem likvidačná hodnota, ktorá súvisí so stanovením hodnoty EZ v prípadoch ukončenia podnikateľskej činnosti (podnik v likvidácii, v konkurze, alebo v prípade protokolárneho zničenia veci – vyradenie z evidencie).

 

K § 4

V tomto ustanovení sa zariadenia delia podľa konštrukcie.

K § 5

Definované je rozdelenie EZ z pohľadu ich hodnotenia, t. j. postup hodnotenia EZ. V ďalších ustanoveniach sa rešpektuje toto rozdelenie nakoľko iný postup hodnotenia sa použije napr. v prípade EZ jednoúčelových a iný v prípade výrobných liniek a podobne.

K § 6

Triedenie EZ zodpovedá základnej definícii EZ uvedenej vo vyhláške č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. EZ sú rozdelené do dvoch skupín

- silnoprúdové EZ

- slaboprúdové EZ

a tieto sú ďalej podrobne členené, pričom sa používa kategorizácia podľa colného sadzobníka.

Jedným z najdôležitejších krokov pri hodnotení EZ je správne zatriedenie EZ podľa popísanej kategorizácie. EZ sa zásadne zatrieďuje ako celok – zatriedi sa do príslušnej položky, ktorej popis je uvedený v prílohe č. 10. V prípade, že názov EZ nie je v položke uvedený, zaradí sa podľa jeho charakteristických znakov tak, aby čo najvýstižnejšie zodpovedala položke uvedenej v kategorizácii.

V prípade, že niektorá časť EZ má odlišný technický stav ako ostatné (napr. bola vymenená, modernizovaná a pod.), znalec rozčlení EZ na skupiny a hodnotí EZ po skupinách. Vždy zaraďuje skupiny s rovnakým technickým stavom podľa kategorizácie tak, ako keby ich hodnotil ako samostatné EZ (EZ so samostatným technicko-ekonomickým určením).

K § 7

Životnosť EZ je uvedená v kategorizácii uvedenej v prílohe č. 10. Znalec po zaradení EZ do príslušnej kategórie a z tabuľky určí hodnotu životnosti - Z pre hodnotené zariadenie. Zároveň určí i zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ – ZO.

K § 8

Stanovenie doby prevádzky EZ musí znalec vykonať s maximálnou starostlivosťou. Jednoduché je to v prípade, keď sú k dispozícii doklady o nadobudnutí resp. doklady o zaradení EZ do prevádzky, (napríklad faktúra, doklad z registračnej pokladne, kúpna zmluva, inventárna karta zariadenia a pod.). V prípade, že nie sú k dispozícii doklady o zaradení EZ do prevádzky, znalec určí dátum uvedenia do prevádzky ako totožný s dátumom výroby (napr. podľa výrobného štítku). Znalec musí pritom zohľadniť úlohu, ktorú má zadanú a účel, pre ktorý slúži posudok. Na výrobnom štítku je uvedený obyčajne len rok výroby a preto je na rozhodnutí znalca, ktorý mesiac stanoví ako východiskový, nakoľko dobu prevádzky je potrebné vždy prepočítať na mesiace a to tak, že znalec vždy zisťuje počet mesiacov počas ktorých je EZ v prevádzke a tento údaj prepočíta na roky. Vypočítaný údaj pritom zaokrúhli na mesiace.

V prípade. že nie je na EZ výrobný štítok, alebo z iných dôvodov nie je možné zistiť dobu uvedenia do prevádzky, znalec stanoví dobu prevádzky odborným odhadom, pričom zváži jeho reálny stav, bilančnú životnosť, spôsob používania a podobne. Celý postup príslušne zdôvodní.

K § 9

Objektívne a správne zistenie vstupnej ceny je dôležité pre správne stanovenie východiskovej hodnoty EZ. Pri zisťovaní vstupnej ceny EZ je základom účtovná evidencia, doklady o nadobudnutí EZ, doklady, ktoré hodnoverne preukazujú náklady na obstaranie EZ. V prípade, že EZ je vyrobené vlastnou činnosťou, znalec skúma, či je pre EZ vypracovaná kalkulácia alebo iný doklad, ktorý preukázateľne stanovuje náklady na jeho výrobu, resp. obstaranie.

Vstupná cena sa môže líšiť od vstupnej ceny evidovanej v účtovnej evidencii v prípade, keď má znalec pochybnosti o správnosti alebo hodnovernosti jej preukázania, resp. ak je stanovená v rozpore so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

K § 10

Podkladom pre stanovenie východiskovej hodnoty EZ je vstupná cena. Pri stanovovaní východiskovej hodnoty je potrebné skúmať ceny na trhu v čase hodnotenia (ak sa v čase hodnotenia vyrábajú alebo ponúkajú na trhu). Na základe porovnania vstupnej ceny hodnoteného EZ a ceny EZ ponúkaného na trhu v čase hodnotenia znalec stanoví východiskovú hodnotu. Pri skúmaní cien na trhu by mal znalec vychádzať z porovnania cien výrobkov aspoň od troch nezávislých dodávateľov, resp. výrobcov.

Dôvodom pre takýto postup je neustále dynamicky sa vyvíjajúce ceny na trhu smerom nahor i nadol. Napríklad v niektorých prípadoch ceny výrazne klesajú (výpočtová technika, niektoré výroby slaboprúdovej elektrotechniky) a niektoré stúpajú (transformátory, zváračky a podobne).

K § 11

Východiskový technický stav EZ je možné stanoviť na základe dostupných a hodnoverných dokladov. Vyjadruje sa v % a určuje stav EZ v čase jeho uvedenia do prevádzky.

K § 12

Výpočet základnej amortizácie sa vykoná na základe údajov doby prevádzky, prognózovanej životnosti a zostatkového percenta prevádzkyschopnosti EZ. Je percentuálnym vyjadrením miery fyzického opotrebenia zodpovedajúcemu dobe prevádzky EZ pri optimálnom využívaní EZ za predpokladu vykonávania pravidelnej údržby, opráv výrobcom či dodávateľom predpísaných úkonov.

K § 13

Technický stav EZ je percentuálnym vyjadrením schopnosti EZ plniť požadované funkcie, na ktoré je EZ určené do skončenia jeho životnosti (do vyradenia z evidencie, likvidácie a pod.), pri zohľadnení morálneho opotrebenia EZ a skutočného stavu zariadenia vo vzťahu k optimálnemu stavu (tzv. etalónu) vyjadreného zmenou technického stavu Z. Tento stav môže byť lepší alebo horší oproti stavu, ktorý by EZ dosiahlo počas konkrétnej doby prevádzky pri optimálnom používaní, optimálnej starostlivosti a spôsobe údržby. V praxi sa tento stav môže často líšiť a preto sa popisuje parametrom Z, ktorý môže dosiahnuť kladnú i zápornú hodnotu. Jeho hodnota by sa mala pohybovať v intervale (-100,100> %.

Koeficient morálneho opotrebenia je odrazom morálneho opotrebenia EZ vo vzťahu k rovnakým EZ alebo EZ s porovnateľnými parametrami, výkonom a úžitkovými vlastnosťami. Všetky parametre sa v posudku príslušne odôvodnia.

K § 14

Technická hodnota je peňažným vyjadrením technického stavu EZ.

K § 15

Všeobecná hodnota EZ je súčinom technickej hodnoty a koeficienta predajnosti. Zohľadňuje reálny technický stav EZ a možnosť tento stav speňažiť na trhu v mieste a konkrétnom čase t. j. v čase, ku ktorému sa hodnota stanovuje. Je potrebné, aby znalec mal k dispozícii databázu informácií o cenách EZ v súčasnosti a tieto stále aktualizovať.

K § 16

Výška škody sa stanovuje v prípade, keď EZ, ktoré je v prevádzke, sa nejakým spôsobom poškodí. Výška škody vyjadruje náklady vynaložené na uvedenie EZ do pôvodného stavu t. j. do takého stavu v akom bolo EZ pred poškodením.

K § 17

Likvidačná hodnota EZ sa stanovuje len v prípadoch vymedzených v prílohe č. 1 ods. 3 k vyhláške 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a je to v týchto prípadoch:

Pri stanovení likvidačnej hodnoty znalec skúma, či hodnotené EZ je určené na odstránenie alebo na uvedenie do prevádzky (za predpokladu, že bolo odstavené dlhšiu dobu ako 6 mesiacov) podnik bol, je v konkurze a našiel sa nový investor. V prípade, že je EZ určené na odstránenie stanovujú sa náklady na demontáž, odvoz EZ (napr. do šrotu) náklady na likvidáciu odpadov (napr. transformátorové oleje a pod.) . V praxi v mnohých prípadoch tieto náklady prevyšujú všeobecnú hodnotu EZ. V tom prípade bude likvidačná hodnota EZ = 0.

V prípade, že EZ nie je určené na zošrotovanie, ale na ďalšie prevádzkovanie za podmienky, že EZ bolo odstavené z prevádzky dlhšie ako 6 mesiacov, znalec skúma náklady na uvedenie EZ do prevádzky (náklady na demontáž, doplnenie technickej dokumentácie, vykonanie revízií, odborných skúšok a podobne).

K § 18

Hodnotenie zásob vykoná znalec v prípade, ak tieto majú charakter EZ, t. j. spĺňajú podmienky stanovené definíciou EZ v prílohe č. 5 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pri hodnotení zásob znalec skúma, či sú tieto využiteľné alebo určené na likvidáciu. V prípade ich ďalšej využiteľnosti zohľadní možnosť využitia vlastníkom alebo inou osobou. V prípade likvidácie EZ, ktoré majú charakter zásob (zošrotovanie) stanovuje znalec ich likvidačnú hodnotu.

K § 19

V procese hodnotenia EZ je pri výpočtoch potrebné zaokrúhľovať niektoré hodnoty. Ustanovenia tohoto paragrafu zjednocujú postup pri zaokrúhľovaní s dôrazom na minimalizáciu chýb výpočtu všeobecnej hodnoty EZ, pričom parciálne všeobecné hodnoty sa udávajú na dve desatinné miesta a výsledná konečná všeobecná hodnota EZ sa zaokrúhľuje na celé čísla a nie ako to bolo platné v ustanoveniach doteraz platného znaleckého štandardu.

K § 20

Vo výnimočných prípadoch je možné pri hodnotení EZ postupovať i odlišným spôsobom než je uvedené vo výnose. Platí to predovšetkým pre prípady keď:

Postup musí byť vždy zodpovedajúco a hodnoverne zdôvodnený v posudku.

K § 21

Znalecké posudky vyžiadané alebo objednané žiadateľmi alebo objednávateľmi do 30.septembra 2002 sa vypracujú podľa doterajších predpisov.

Dňom nadobudnutia účinnosti výnosu t. j. 1. októbra 2002 musia pre hodnotené EZ znalci postupovať výhradne podľa ustanovení tohoto výnosu.

K § 22

V súčasnej platnej právnej úprave danú problematiku upravuje iba znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý nie je všeobecne záväzný. Preto je nevyhnutné vydanie nového právneho predpisu, ktorý bude všeobecne záväzný a bude určovať podrobnosti o výkone znaleckej činnosti v odbore 100000 elektrotechnika silnoprúdová, odbore 110000 elektrotechnika slaboprúdová, odvetvie 110701 odhad hodnoty elektrických a elektronických zariadení, odbore 530000 podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov. Spoločne s týmto výnosom nadobudnú účinnosť ešte dva výnosy. Výnos ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výkone znaleckej činnosti v odbore 37 00 00 stavebníctvo, odvetvie 37 10 02 oceňovanie nehnuteľností, ktorý už je v pripomienkovom konaní a výnos ktorým sa ustanovuje postup znalcov a znaleckých organizácií pri vypracovávaní znaleckého posudku v odbore strojárstvo. Schválením týchto dvoch výnosov sa zruší metodický pokyn Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 820/98-50 zo dňa 6. apríla 1998 a znalecký štandard z odboru strojárstva č. 3107/93-50 zo dňa 11. mája 1993.

K § 23

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento výnos nadobudol účinnosť 1. októbra 2002.

K prílohe č. 1

Príloha definuje možnosti ako stanoviť vstupnú cenu EZ v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. V účtovníctve môže byť vstupná cena zadefinovaná ako obstarávacia cena, t. j. cena nového EZ jednoznačne stanovená daňovým dokladom, resp. dokladom o nákupe alebo obstaraní EZ. Súčasťou obstarávacej ceny sú i súvisiace náklady. Rozsah týchto nákladov – popis položiek, ktoré môžu byť súčasťou obstarávacej ceny je uvedený v prílohe. Je na uvážení znalca, ktoré položky uzná ako súčasť obstarávacej ceny a ktoré nie. Znalec by mal vychádzať z preukázateľne vynaložených nákladov.

V prípade, že je vstupná cena definovaná ako reprodukčná obstarávacia cena, táto môže byť v účtovníctve zavedená len pre prípady striktne stanovené v prílohe.

Vlastné náklady môžu byť vstupnou cenou v účtovníctve pre EZ striktne stanovené v prílohe. Znalec skúma v tomto prípade rozsah i obsah nákladov, ktoré boli zaúčtované do vlastných nákladov pre stanovenie vstupnej ceny EZ.

Doporučuje sa, aby podklady podľa ktorých bola stanovená vstupná cena, tvorili prílohu znaleckého posudku, resp. aby verifikované (vlastníkom EZ podpísané kópie dokladov) mal znalec vo svojom archíve. Pri verifikácii  dokladov je potrebné uviesť meno a priezvisko osoby, ktorá kópie dokladov predkladá, jej podpis a dátum predloženia dokladov.

 

K prílohe č. 2

Východisková hodnota sa stanovuje na základe známej vstupnej ceny EZ. Príloha ustanovuje postup pri stanovení východiskovej hodnoty, pričom postup je rozdelený do odsekov podľa členenia EZ uvedeného v § 3 ods. 1 Členenie vychádza z praxe, kde sa znalec môže stretnúť s EZ charakterizovanými práve tak, ako je uvedené v členení.

Východisková hodnota je odrazom cien EZ platných na trhu v čase hodnotenia. Ak sa tieto ceny líšia o viac ako ± 10 % od vstupných cien (cien v účtovníctve), znalec túto skutočnosť zohľadní pri stanovení východiskovej hodnoty v súlade s postupom popísaným v prílohe.

Môže použiť i tzv. koeficienty zmien cien, ktoré rešpektujú vývoj v jednotlivých odvetviach hospodárstva. Koeficienty vychádzajú z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky alebo oficiálnych štatistických organizácii Európskej únie, ktoré sledujú vývoj cien v odvetviach priemyslu (napr. EUROSTAT a podobne)

U rekonštruovaných EZ je východisková hodnota súčtom nákladov vynaložených na modernizáciu (rekonštrukciu) a technickej hodnoty tej istej časti EZ, ktorá nebola rekonštruovaná.

V prípade, že nie je známa vstupná cena znalec stanoví východiskovú hodnotu odborným odhadom na základe svojich skúseností. Postup však treba podrobne zdôvodniť.

K prílohe č. 3

Východiskový technický stav EZ je stav na začiatku doby prevádzky. Vyjadruje sa v percentách, pričom môže dosahovať hodnoty ( 0, 100 >%. Ustanovenia v ods. 1 prílohy určujú, pre ktoré EZ môže VTS dosahovať hodnotu 100 %.

V prípade hodnotenia EZ rozčleneného na skupiny stanovuje sa východiskový technický stav pre každú skupinu, pričom VTS celého EZ musí byť VTS ≤ 100 %.

V prípade hodnotenia EZ, ktoré bolo modernizované alebo rekonštruované, t. j. po vykonanom technickom zhodnotení sa východiskový technický stav stanoví ako súčet východiskového technického stavu časti alebo skupiny, na ktorej bol vykonaný zásah (modernizácia, rekonštrukcia) a východiskového technického stavu časti alebo skupiny na ktorej zásah vykonaný nebol.

V prípade, že nie je k dispozícii žiadna dokumentácia od EZ, VTS stanoví znalec odhadom na základe dostupných informácii.

Postup stanovenia VTS znalec príslušne zdôvodní.

K prílohe č. 4

Výpočet základnej amortizácie EZ vychádza z údajov ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ, Z – životnosť EZ, ktoré znalec určí z kategorizácie EZ (príloha č. 10) a doby prevádzky EZ stanovenej podľa § 8 tohto výnosu.

V prípade hodnotenia EZ rozčleneného na skupiny sa stanoví ZA pre každú skupinu samostatne za predpokladu, že táto skupina bude samostatne zaradená v súlade s prílohu č. 10 do príslušnej kategórie.

K prílohe č. 5

Technický stav EZ je reálny – skutočný stav EZ, ktorý je upravený parametrom Z vyjadrujúcim zmenu technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu. Porovnávací etalón pre každé hodnotené EZ stanovuje znalec na základe svojich skúseností. Obhliadkou zistí, či hodnotené EZ sa od tohto stavu odlišuje, alebo nie. V prípade, že sa neodlišuje, Z = 0. V prípade odlišnosti stanoví v percentách túto odchýlku Z.

Na hodnotu technického stavu má vplyv i koeficient morálneho opotrebenia, ktorý je odrazom morálneho znehodnotenia (opotrebenia) EZ. Znalec musí veľmi citlivo a zodpovedne pristupovať k stanoveniu jeho hodnoty. Je potrebné zvážiť o aké morálne opotrebenie sa jedná

V obidvoch prípadoch je hodnota morálneho opotrebenia čiastočne vyjadrená vo východiskovej hodnote EZ (rozdiel oproti vstupnej cene).

Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty z intervalu kMO є (0, 1>.

Technický stav je možné stanoviť na základe vykonanej obhliadky EZ, alebo hodnoverných dokladov. V prípade, že nemožno obhliadku vykonať a nie sú k dispozícii žiadne hodnoverné doklady doporučuje sa priradiť parametru Z hodnotu Z = 0 a koeficientu morálneho opotrebenia kMO hodnotu kMO = 1

K prílohe č. 6

Technická hodnota je súčinom technického stavu a východiskovej hodnoty EZ. To isté platí, keď je EZ hodnotené rozčlenené na skupiny.

K prílohe č. 7

Všeobecná hodnota EZ je súčinom technickej hodnoty a koeficienta predajnosti. Základné hodnoty, resp. rozpätie hodnôt jednotlivých koeficientov je uvedený v prílohe č. 7. Znalec musí veľmi citlivo a zodpovedne zvážiť hodnotu každého z dielcich koeficientov. Nemôže to robiť mechanicky, ale so znalosťou odborníka, pričom musí rešpektovať stav trhu v mieste a čase hodnotenia, ale i účel na ktorý je posudok určený.

Výsledkom súčinu je všeobecná hodnota, ktorá v súlade s vyhláškou č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku musí byť uvedená s DPH.

Znalec pri výpočte musí dať pozor na to, či východiskovú hodnotu uvádza s DPH alebo bez DPH. V prípade, že východiskovú hodnotu uvádza s DPH, výsledok súčinu technickej hodnoty a koeficienta predajnosti bude s DPH. V prípade, že východisková hodnota je uvedená bez DPH, výsledok súčinu technickej hodnoty a koeficienta predajnosti je všeobecná hodnota bez DPH.

V tom prípade je potrebné zaradiť EZ do príslušnej kategórie DPH podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pri zaradení hodnoteného EZ využije popis položky a jemu zodpovedajúci kód hodnoteného EZ podľa colného sadzobníka, ktorý je uvedený v prílohe č. 10.

To isté platí, ak sa EZ hodnotí rozčlenená na skupiny. V závere znalec uvedie všeobecnú hodnotu vrátane DPH a údaj uvedie i slovne.

K prílohe č. 8

Výška škody na EZ je rozdielom všeobecnej hodnoty EZ pred poškodením, a všeobecnej hodnoty po vykonanej oprave a hodnoty zvyškov (využiteľne – speňažiteľné časti EZ, ktoré zostali po oprave), ku ktorému je pripočítaná hodnota nákladov na opravu.

V praxi sa však často vyskytujú prípady, že hodnotené EZ sa už na trhu k dátumu hodnotenia nepredávajú a neponúkajú. Neponúkajú sa ani EZ porovnateľné výkonovo ani úžitkovými vlastnosťami a napriek tomu nie je možné poškodené EZ vyradiť z prevádzky (musí sa opraviť). V takom prípade znalec zváži všetky okolnosti, podmienky a výšku škody môže stanoviť i iným spôsobom, pričom postup zdôvodní.

Pri stanovení výšky škody je potrebné skúmať všetky okolnosti a zhodnotiť i hodnovernosť predložených podkladov a preskúmať i rozsah nákladov na opravu.

K prílohe č. 9

Pri výpočte likvidačnej hodnoty je potrebné stanoviť a popísať náklady na likvidáciu. Sú to obyčajné náklady na demontáž EZ z miesta jeho prevádzky, odvoz na miesto likvidácie (prepravné náklady na dopravu k organizácii zabezpečujúce likvidáciu EZ), náklad na likvidáciu (separácia jednotlivých častí s dôrazom na separáciu toxických častí a častí vyžadujúcich zvláštny spôsob likvidácie) a náklady na samotnú likvidáciu. V praxi však môže táto hodnota prekročiť všeobecnú hodnotu EZ. V tom prípade bude likvidačná hodnota rovná 0. V prípade, že EZ je určené pre ďalšie používanie, je potrebné stanoviť všetky náklady spojené s uvedením do prevádzky.

Výška týchto nákladov by nemala prekročiť 50 % všeobecnej hodnoty EZ.

V odôvodnených prípadoch môže byť i iná (zvlášť, ak sa jedná o EZ, ktoré sa už nevyrábajú, resp. neponúkajú a na trhu nie sú k dispozícii. EZ so zrovnateľnými technickými parametrami, či úžitkovými vlastnosťami) pričom však v žiadnom prípade nemôže byť väčšia ako všeobecná hodnota hodnoteného EZ.

K prílohe č. 10

V prílohe č. 10 je prehľadne spracovaná kategorizácia EZ, ktorej základom je colný sadzobník. Colný sadzobník je medzinárodne uznávaný dokument, ktorý roztrieďuje -kategorizuje všetky výrobky a tovary v celej EÚ. V prílohe je uvedený i číselný kód klasifikácie produkcie zodpovedajúce kódom colného sadzobníka.

Kategorizácia zodpovedá definícii EZ podľa vyhl. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a triedeniu uvedenom v § 6 tohto výnosu.

 

K prílohe č. 11

V prílohe je uvedený vzor znaleckého posudku pre stanovenie všeobecnej hodnoty EZ. Vzor plne rešpektuje ustanovenia vyhlášky č. 263/1996 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.