Dôvodová správa

 

 

Všeobecná časť

 

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. 

Cieľom zmien predložených v návrhu zákona je upraviť personálne a organizačné postavenie sudcov a súdov tak, aby bol zabezpečený súdny systém, ktorý je založený na rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho procesu, nezávislého, nestranného a dôveryhodného súdneho rozhodovania.

Jedným zo základných atribútov súdnictva je nezávislosť sudcov, ktorá však musí byť vyvážená ich zodpovednosťou. Z tohto dôvodu sa v navrhovanej právnej úprave vytvárajú predpoklady pre jasnejší a prísnejší postih sudcov, ktorí sa odborne alebo eticky spreneverujú výkonu svojej funkcie, mení sa spôsob kreovania disciplinárnych senátov a spresňuje sa úprava disciplinárneho konania.

Vzhľadom na to, že s právnou úpravou fungovania a kreovania Súdnej rady Slovenskej republiky neboli žiadne skúsenosti, návrh zohľadňuje aj pripomienky, ktoré boli voči tejto úprave vznesené.

Ďalšími zmenami obsiahnutými v predloženom návrhu sú  dotýkajú postavenia predsedov súdov ako súdnych funkcionárov a úprava postavenia, pôsobnosti a rokovania sudcovskej rady.

 Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

 

 

 

 

 

 

 

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

 a vplyvov na zamestnanosť

 

1.  Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.  Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.  Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.  Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

 

1.      Navrhovateľ zákona :  vláda Slovenskej republiky

 

2.  Názov návrhu zákona :  zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

 

3.      Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

 

a)     návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie  (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)     nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

 

4.      Problematika návrhu právneho predpisu :

 

a)      

b)     nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)       

d)     nie je upravená v práve Európskej únie,

 

5.      Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

 

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych  spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

 

6.      Gestor  (spolupracujúce rezorty) :

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

7.      Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

 

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

 

Osobitná časť

 

 

K článku I

 

K bodu 1:

            Jedným z predpokladov vymenovania sudcu je jeho bezúhonnosť. V § 5 ods. 5 sa mení ustanovenie definujúce bezúhonnosť sudcu. Svoju bezúhonnosť v zmysle zákonného vymedzenia bude sudca preukazovať odpisom z registra trestov. Sudca sa nebude považovať za bezúhonného ani v prípade, ak mu bol trestný čin v súlade s trestným poriadkom zahľadený, tzn. napriek zahľadeniu jeho trestného činu nebude spĺňať predpoklady na vymenovanie sudcu.

 

K bodu 2:

            Dočasné pridelenie sudcu slúži na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva alebo na prehlbovanie kvalifikácie sudcu. Rozhoduje o ňom súdna rada. Dočasné pridelenie by malo podliehať aj riadiacim štruktúram súdu príslušného kraja a okresov, a preto sa navrhuje na uplatnenie tejto kompetencie návrh predsedu súdu, na ktorý sa má sudca dočasne prideliť a súčasne vyjadrenie predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

 

K bodu 3:

            Preložiť sudcu na iný súd možno len so súhlasom dotknutého sudcu a so súhlasom ministra, ktorý zodpovedá za riadny chod súdnictva. Minister spravodlivosti ako reprezentant štátnej správy súdov zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej, finančnej a personálnej. Zodpovedá za riadny chod jednotlivých súdov. Disponuje dostatočným množstvom informácii, ktoré mu umožňujú v prípade potreby predložiť súdnej rade návrh na dočasné pridelenie sudcu. O dočasnom pridelení následne rozhodne súdna rada.  K preloženiu sudcu sa vyjadruje predseda súdu, na ktorý má byť sudca preložený, ako aj predseda súdu, na ktorom sudca pôsobil pred preložením. Ak je preloženie sudcu disciplinárnym opatrením za disciplinárny previnenie, súhlas dotknutého sudcu sa nevyžaduje a v tomto prípade môže ísť o preloženie sudcu len na súd nižšieho stupňa.

 

K bodu 4:

            V § 18 ods. 3 sa dopĺňa oprávnenie ministra spravodlivosti navrhnúť súdnej rade odvolať z funkcie sudcu, ktorý dosiahol zákonom stanovený vek.

 

K bodu 5:

             Na základe doplnenia ustanovenia o nárokoch súvisiacich so skončením výkonu funkcie sudcu, sudca nebude mať nárok na odchodné v súvislosti so skončením funkcie sudcu v prípade, že voči nemu bude začaté disciplinárne konanie, ktoré bude následne zastavené z dôvodu, že sa napr. sudca vzdal funkcie.

 

K bodom 6 a 7:

Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky a podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto sa navrhuje, aby v prípade predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  v tejto súvislosti rozhodoval aj o dočasnom pozastavení výkonu funkcie, ak ide o predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V ostatných prípadoch sa navrhuje jednotný spôsob rozhodovania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bude rozhodovať minister spravodlivosti.  Ak súdna rada nebude  považovať dôvody, na základe ktorých minister rozhodol o dočasnom pozastavení funkcie sudcu za dostatočné, môže súdna rozhodnutie ministra v zákonnej lehote zrušiť. V súvislosti so zmenou v § 22 ods. 2 sa následne upravuje aj odsek 3.

 

K bodu 8:

            Z hľadiska komplexnej a ucelenej úpravy sudcovskej rady sa úprava § 26 tohto zákona vypúšťa a následne obsahovo zapracúva do zákona č. 335/1991 Zb..

 

K bodu 9:

             Podľa dnes platného zákona môže osoba, ktorá je oprávnená podať návrh na disciplinárne konanie  požiadať o hodnotenie sudcu v súvislosti s disciplinárnym konaním. Nepreukázanie  požadovaných výsledkov na základe hodnotenia sudcov je považované za disciplinárne previnenie sudcu. Posudzovanie, kedy je hodnotenie požadované v súvislosti s disciplinárnym konaním sa javí ako problematické, pretože až na základe výsledkov hodnotenia sudcu je možné zvážiť podanie návrhu na disciplinárne konanie, preto z dôvodu zamedzenia výkladových nezrovnalostí sa toto ustanovenie mení. Hodnotenie sudcu sa môže uskutočniť na návrh osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania bez ohľadu na to, či je alebo nie je požadované v súvislosti s disciplinárnym konaním.

 

 

 

K bodu 10:

            Hodnotenie sudcu má zabezpečiť objektívny obraz o výkone funkcie sudcu.  Návrh zákona dopĺňa medzi podklady, na základe ktorých predseda súdu hodnotí sudcu, aj stanoviská predsedov senátov a predsedu kolégia, ktoré napomôžu objektívnemu zhodnoteniu práce sudcu.

 

K bodu 11:

            Návrh zákona odstraňuje výnimku z pravidla, že voľné miesto sudcu sa obsadzuje výberovým konaním. Po prijatí navrhovanej právnej úpravy aj v prípade, že je možné voľné miesto sudcu obsadiť justičným čakateľom, musí predseda súdu vyhlásiť výberové konanie. Zákon nerozlišoval prípady, kedy na súde pôsobilo viac justičných čakateľov a aj v takom prípade bolo možné obsadiť voľné miesto sudcu bez výberového konania, čím bol narušený princíp rovnosti šancí. Počet voľných miest na konkrétnom súde bude určovať minister spravodlivosti, ktorý zodpovedá za chod súdnictva, a preto sa na vyhlásenie výberového konania požaduje jeho súhlas.

 

K bodu 12:

            Návrh zákona dopĺňa nové povinnosti sudcu, ktoré zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom, ktorí sa spreneverujú výkonu funkcie sudcu. Prvou je povinnosť sudcu, na požiadanie predsedu súdu, podrobiť sa  dychovej skúške alebo vyšetreniu, ktorým je možné zistiť, či nevykonáva svoju funkciu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.  Vykonávanie funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok  počas pracovnej doby sudcu alebo počas nariadenej pohotovosti je považované za závažné disciplinárne previnenie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, pretože narúša dôveru verejnosti k justícii. Druhou novo zavedenou povinnosťou je povinnosť sudcu, ak sú mu známe údaje a skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudcovi, oboznámiť s nimi predsedu súdu. Následne ak  predseda súdu zistí takéto skutočnosti alebo údaje, je povinný  zabezpečiť vykonanie dôkazov a  v súlade s § 120 zákona je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu.

 

K bodu 13:

            Medzi základné predpoklady spojené nielen s vymenovaním sudcu, ale aj s jeho  výkonom funkcie patria bezúhonnosť sudcu a jeho morálne vlastnosti, ktoré dávajú záruku, že bude svoju funkciu riadne vykonávať. V súvislosti s posilňovaním dôvery verejnosti v justíciu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať na internete údaje, ktoré sudca zo zákona podáva o svojich majetkových pomeroch.

 

K bodu 14:    

            V základných právach sudcu sa explicitne vymedzuje, že sudca nemôže byť znevýhodňovaný alebo zvýhodňovaný za jeho právne názory či jeho postoje vyjadrené ním ako členom sudcovskej rady alebo ako sudcom.

 

K bodu 15:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu v súčasnom odseku 2, po preznačení  odsek 3 § 34, nakoľko úprava rozvrhu práce je obsiahnutá v zákone č. 335/1991 Zb..

 

K bodu 16:

            Predseda súdu môže sudcovi, na základe jeho žiadosti, písomne povoliť vykonávanie funkčných povinností sudcu aj v domácom prostredí. Navrhovaná úprava dopĺňa dnes platnú úpravu o fikciu, že ak predseda súdu o žiadosti sudcu vykonávať prácu v domácom prostredí nerozhodne v zákonnej lehote 60 dní, považuje sa jeho žiadosť za chválenú. 

 

K bodu 17:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 18:

            Ustanovenie sprehľadňuje a spresňuje úpravu disciplinárnych previnení a disciplinárnych opatrení. Oproti platnej právnej úprave dopĺňa disciplinárne previnenia sudcu napr. o porušenie zákona pri výkone štátnej správy súdov, o zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v konaní alebo v disciplinárnom konaní. Za disciplinárne previnenie sa bude považovať aj zjavne svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré nemá oporu v právnom poriadku a presahujúce právnu úvahu sudcu, čiže napr. rozhodnutie na základe neplatného právneho predpisu alebo svojvoľné rozhodnutie sudcu. Návrh zákona rozlišuje medzi disciplinárnym previnením sudcu, závažným disciplinárnym previnením a disciplinárnym previnením, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu. Ak sudca spácha disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie, následným disciplinárnym opatrením bude odvolanie z funkcie sudcu.  Pri rozlišovaní medzi disciplinárnym previnením a závažným disciplinárnym previnením sa vychádzalo z princípu gradácie, čiže ak bude disciplinárne previnenie závažnejšie, väčšieho rozsahu alebo opakované  musí byť posudzované ako závažnejšie. Druhou výraznou zmenou je spresnenie a sprísnenie disciplinárnych opatrení za jednotlivé disciplinárne previnenia. Na základe predkladaného návrhu zákona bude možné uložiť sudcovi, ktorý spáchal závažné disciplinárne previnenie aj zníženie jeho funkčného platu o stanovené % v období od troch mesiacov až do jedného roka.  Ak disciplinárny súd uloží ako disciplinárne opatrenie preloženie sudcu na iný súd, bude môcť ísť o preloženie len na súd nižšieho stupňa, pretože preloženie sudcu na iný súd toho istého stupňa nemôže byť považované za vhodný sankčný postih.  Ak sudca spácha disciplinárne previnenie súvisiace s jeho majetkovým priznaním, disciplinárne opatrenie za takýto skutok bude vždy aj zverejnenie rozhodnutia o takomto konaní sudcu, ktoré ohrozuje dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Ak sudca poruší zákon pri výkone štátnej správy, tzn. ako predseda alebo podpredseda súdu, ako disciplinárne opatrenie mu bude uložené odvolanie z funkcie predsedu alebo podpredsedu súdu, prípadne ak bude jeho previnenie závažnejšieho rozsahu, môže mu disciplinárny senát uložiť aj iné disciplinárne opatrenie. 

 

K bodu 19:

            Návrh zákona mení spôsob kreovania disciplinárnych senátov. Sudcov disciplinárneho súdu navrhnú sudcovské rady, Národná rada a minister spravodlivosti zo sudcov jednotlivých súdov. Pri voľbe sudcov disciplinárnych súdov súdna rada dbá na primerané zastúpenie všetkých druhov a stupňov súdov. Ak toho istého sudcu navrhne za člena disciplinárneho súdu viac navrhovateľov, súdna rada prihliadne na prvý doručený návrh, na ostatné návrhy tohto istého kandidáta neprihliada, o čom upovedomí navrhovateľa a požiada ho o nový návrh kandidáta.

 

K bodu 20:

            § 119 ods. 4 stanovuje podmienky, ktoré musí spĺňať sudca disciplinárneho súdu. Vzhľadom k tomu, že súdna rada volí sudcov disciplinárneho súdu, je členstvo v súdnej rade nezlučiteľné s funkciou sudcu disciplinárneho súdu. Taktiež predseda súdu nemôže byť sudcom disciplinárneho súdu, z dôvodu jeho možnosti navrhovať disciplinárne konanie. Na druhej strane členstvo v sudcovskej rade sa nepovažuje za nezlučiteľné s funkciou sudcu disciplinárneho súdu.  Ten istý sudca môže byť sudcom disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce obdobia. Z dôvodu zamedzenia obštrukcií pri obsadzovaní a v činnosti disciplinárnych senátov sa stanovuje podmienka, že sudca sa môže vzdať funkcie sudcu disciplinárneho súdu len v prípade, ak sa súčasne vzdáva aj funkcie sudcu.

 

K bodu 21:

            V súlade so zmenou navrhovania sudcov disciplinárneho súdu sa mení aj spôsob kreovania disciplinárnych senátov tak, aby v nich mali zastúpenie kandidáti navrhnutí sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti aj Národnou radou Slovenskej republiky.

 

K bodu 22:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže funkcia sudcu disciplinárneho súdu nie je nezlučiteľná s členstvom v sudcovskej rade.

 

K bodu 23:

            Na základe rozhodnutie ministra spravodlivosti môže byť sudcovi, voči ktorému sa vedie disciplinárne konanie, až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu. Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva verejný ochranca práv, súdna rada alebo predseda súdu, je povinný  bezodkladne informovať o podaní návrhu ministra spravodlivosti, ktorý na základe tejto informácie môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. 

 

K bodu 24:

            Do disciplinárneho konania sa zavádza povinnosť označiť dôkazy, tak pre navrhovateľa, ako aj pre sudcu, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Následne, na základe zistení vychádzajúcich zo skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj nesporných skutočností,  disciplinárny súd rozhodne.

 

K bodu 25:

            Rozhodnutie disciplinárneho senátu výraznou mierou ovplyvňuje dôveru verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. V záujem posilnenia dôvery v justíciu sa v prípade, že rozhodnutie nebolo prijaté jednohlasne, stanovuje, že súčasťou rozhodnutia je okrem výroku, odôvodnenia a poučenia o odvolaní, aj menšinový  názor s jeho odôvodnením. Druhým výrazným prvkom je zverejnenie rozhodnutia disciplinárneho senátu na voľne prístupnej internetovej stránke, ktoré zabezpečí predseda senátu. 

 

K bodu 26:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 27:

            V súlade so zmenou disciplinárnych opatrení sa sprísňuje aj možnosť zahladenia disciplinárneho postihu sudcu.

 

K bodu 28:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 29:

            Upravujú sa prechodné ustanovenia k úprave tohto zákona. Sudcovia disciplinárnych senátov  ustanovení podľa doterajších predpisov zostávajú vo funkcii do ustanovenia sudcov podľa tohto zákona. Sudcov disciplinárneho súdu podľa tohto zákona zvolí súdna rada  do 75 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.  Disciplinárne konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa toho zákona. Sudcovi nemožno uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké mu bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ale ak na základe doterajších predpisov bolo možné, na základe úvahy disciplinárneho súdu, uložiť disciplinárne opatrenie, ktoré podľa tohto zákona je disciplinárny súd povinný uložiť, použijú sa ustanovenia tohto zákona.

 

K článku II

 

K bodu1:

            Bezúhonnosť člena súdnej rady sa posudzuje podľa takých istých princípov ako bezúhonnosť sudcu. Na prípadné zahľadenie trestného činu sa neprihliada.

 

K bodu 2:

            Upravuje sa nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady.

 

K bodu 3:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou v bode 4.

 

K bodu 4:

            Ustanovenie § 6 sa dopĺňa o úpravu navrhovania programu súdnej rady. Program spravidla navrhuje predseda súdnej rady. Člen súdnej rady má právo navrhnúť jeho zmenu alebo doplnenie. V prípade, že zmenu alebo doplnenie programu navrhnú najmenej traja členovia, súdna rada takýto bod programu prerokuje bez tohto, aby hlasovala o zaradení tohto bodu do programu.

 

K bodu 5:

            V súlade s ústavnou požiadavkou na rovnosť  podmienok prístupu k verejným funkciám sa obmedzuje hlasovacie právo člena súdnej rady v prípade, ak sa rozhodovanie dotýka jeho osoby. Spresňuje sa, že súdna rada rozhoduje verejným hlasovaním s výnimkou prípadov, keď rozhoduje o personálnych otázkach.

Rozhodnutia o vymenovaní sudcu, o vymenovaní a odvolaní predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, pridelení alebo preložení sudcu sa dotýkajú chodu súdnictva, ktoré podlieha ministrovi spravodlivosti. Z tohto dôvodu sa ukladá predsedovi súdnej rady povinnosť informovať o týchto rozhodnutiach bezodkladne ministra spravodlivosti. Súčasne sa upravuje povinnosť zverejňovať všetky relevantné informácie o činnosti súdnej rady na internetových stránkach.

 

K bodu 6:

            Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 8, v ktorom sa v § 7a ods. 1 navrhuje, aby zasadnutie súdnej rady, na ktorej sa uskutočňujú voľby kandidáta na predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo verejné.

 

K bodu 7:

            Prípady, kedy sa na prítomnosť ministra spravodlivosti na zasadnutí súdnej rady nevyžaduje jej súhlas sa rozširujú aj o prípady, kedy súdna rada bude na svojom zasadnutí prerokúvať  návrhy koncepčných dokumentov dotýkajúcich sa súdnictva. Z dôvodu pôsobnosti ministra spravodlivosti je jeho účasť na tomto zasadnutí vhodná.

 

K bodu 8:

            V súlade s ústavnou požiadavkou na rovnosť  podmienok prístupu k verejným funkciám sa upravuje rozhodovanie súdnej rady o návrhu na vymenovanie sudcu do funkcie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdna rada prekladá na základe čl. 141a Ústavy SR prezidentovi návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada svoju kompetenciu vykonáva na základe výsledkov volieb, ktoré sa konajú na verejnom zasadnutí súdnej rady.  Zákon ďalej upravuje základný rámec organizácie volieb vrátane ich zverejnenia, ako aj práva kandidátov na túto funkciu. Súdna rada je povinná vytvoriť všetkým kandidátom rovnaké podmienky na ich prezentáciu ich osoby a predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu SR. Technicko-organizačné podrobnosti o navrhovaní kandidátov, priebehu volieb a o spôsobe zverejnenia výsledkov voľby  si upraví rokovacom poriadku Súdna rada.

 

 

 

K bodu 9:

            Dôvody, pre ktoré je možné odvolať člena súdnej rady sa vypúšťajú. Ten subjekt, ktorý navrhol člena súdnej rady, ho môže odvolať, pričom sa nevyžaduje stanovenie dôvodov na jeho odvolanie.

 

K bodu 10:

            Spresňuje sa moment zániku člena súdnej rady, ak sa funkcia zaniká vzdaním sa. V tomto prípade dochádza k zániku funkcie člena súdnej rady uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia písomného oznámenia vzdania sa funkcie člena súdnej rady predsedovi súdnej rady.

 

K bodu 11:

            Bezúhonnosť podľa tohto zákona budú preukazovať len tí členovia súdnej rady, ktorí budú ustanovení do funkcie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

 

K článku III

 

K bodu 1:

            Skúsenosti a vedomosti sudcu, ktoré nadobudol počas výkonu svojej funkcie sa zhodnocujú pri jeho práci v kolégiu, ktoré zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. V záujme efektívnosti výkonu sudcu, môže byť preložený do iného kolégia len s jeho súhlasom.

 

 

K bodu 2:

            Spresňuje sa spôsob zvolávanie pléna najvyššieho súdu a jeho rokovania. Ak o zvolanie pléna požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina sudcovskej rady najvyššieho súdu a súčasne navrhne program rokovania pléna, predseda najvyššieho súdu je povinný rokovanie pléna zvolať, ak ho nezvolá, zvolá rokovanie pléna predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu.

 

K bodu 3:

            Vzhľadom na to, že sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa prevažujúceho úseku svojej činnosti jednotlivé kolégia, musí rozvrh práce najvyššieho súdu obsahovať aj spôsob a podmienky zaradenia sudcov do jednotlivých kolégií.

 

 

 

K bodu 4:

            Minister spravodlivosti v rámci výkonu štátnej správy súdov určuje nielen celkový počet sudcov, ale aj počet voľných miest na jednotlivých súdoch, čím zabezpečuje riadny chod súdnictva.

 

K bodu 5:

            V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, ktorí  vykonávajú štátnu správu súdu, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

 

K bodu 6:

            Mení sa spôsob kreovania sudcovskej rady. Všetkých členov sudcovskej rady bude voliť zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní na rozdiel od platnej úpravy, kde tretina členov sudcovskej rady bola vymenovaná predsedom súdu, na ktorom bola sudcovská rada zriadená.  Predsedom sudcovskej rady už nebude predseda súdu, na ktorom je sudcovská rada zriadená, ale sudca, ktorého si zvolia členovia sudcovskej rady. Následne sa upravujú právomoci sudcovskej rady, jej hlasovanie, povinnosť uviesť v uznesení sudcovskej rady aj menšinový názor v zákonom vymedzených prípadoch, ako aj povinnosť zverejňovať všetky relevantné údaje o činnosti sudcovskej rady.

 

K bodu 7:

            Preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady jeho členstvo zaniká. V záujem zamedzenia rôznych výkladov sa výslovne stanovuje, že v prípade, že sudca vykonáva stáž, jeho členstvo počas tejto doby v sudcovskej rade nezaniká.

 

K bodu 8:

            V súlade so zmenou kreovania členov sudcovskej rady sa ustanovuje, že členovia sudcovských rád podľa tohto zákona musia byť zvolení v lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a ich zvolením zaniká funkcia členov sudcovských rád zvolených podľa doterajších predpisov.

 

K článku IV

 

K bodu 1:

            Vybavovanie dožiadaní adresovaným okresným súdom  prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II sa v praxi neosvedčilo a skúsenosti ukazujú, že sa touto koncentráciou neúmerne predlžuje doba vybavenia dožiadaní z cudziny v porovnaní s inými súdmi, preto sa pristupuje k vypusteniu tejto úpravy.

 

K bodom 2 a 3:

            Zjednocuje sa výkon štátnej správy súdov.  Ministerstvo spravodlivosti bude vykonávať štátnu správu súdov prostredníctvom predsedov alebo podpredsedov súdov alebo priamo, a to nielen vo vzťahu ku krajským a okresným súdom, ale aj najvyššiemu súdu.

 

K bodu 4:

            Návrh zákona spresňuje výkon štátnej správy najvyššieho súdu podpredsedom najvyššieho súdu. V prípade neprítomnosti predsedu najvyššieho súdu ho zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností podpredseda najvyššieho súdu. V iných prípadoch môže predseda súdu poveriť podpredsedu najvyššieho súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností.


K bodu 5:

            Ministerstvo sleduje a hodnotí postup okresných a krajských súdov  v zákonom stanovenom rozsahu. Za týmto účelom aj vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na postup súdov. Návrh zákona upresňuje túto úpravu tak, že ministerstvo spravodlivosti vybavuje tieto žiadosti priamo len v prípade  ak sťažnosť smeruje proti predsedovi krajského súdu alebo ak sťažovateľ s vybavením sťažnosti, ktorú podal na príslušnom orgáne štátnej správy súdu nie je spokojný. V ostatnom prípade postupuje v súlade s § 19.

 

K článku V

             

              Navrhuje sa účinnosť zákona.