Na koniec stránky

Rozhodnutia slovenských súdov vo veciach ochrany spotrebiteľa

Aktualizácia 24.10.2012

  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda z 20. septembra 2011 č. k. 5C/424/2007


    kOkresný súd zneplatnil zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a určil vlastnícke právo k bytu v prospech spotrebiteľa, ktorý toto dočasne zmluvou o zabezpečovacom prevode práva previedol na nebankovú spoločnosť poskytujúcu úver. Súčasťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola dohoda o prepadnutí veci do vlastníctva veriteľa ešte pred splatnosťou pôžičky. Súd judikoval, že takáto prepadná klauzula popiera oprávnený záujem dlžníka, na čo najlepšie speňaženie veci, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Súd ďalej uviedol, že dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá predmet zabezpečenia, treba považovať za odporujúce účelu ust. § 553 Občianskeho zákonníka a takéto ustanovenie je tiež v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho súd určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je od počiatku absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd doplnil, že aplikačná prax ukázala, že strohá úprava zabezpečovacieho prevodu práva zvádzala veriteľov k neprimeraným postupom, pričom išlo najmä o výkon prepadnej klauzuly za súčasného nepomeru úveru a hodnoty predmetu zabezpečenia. Keďže nebanková spoločnosť získala vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, súd rozhodol, že pre prípad vrátenia istiny pôžičky je súčasná požiadavka veriteľa aj na úroky z omeškania neprimeraná a preto výkon práva na úroky z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu zneplatnenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, súd určil za neplatné aj následné prevodné zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníctva bytu spotrebiteľa.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010 č. k. 15 CoE/147/2010


    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý ustálil, že uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne, a teda platí, že ak úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, nemohol z tohto dôvodu povinný svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Uvedený záver odsúhlasilo aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici v znení: "Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne. Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí byť žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená".


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31. mája č. k. 10CoE/308/2011


    Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd potvrdil, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu - v danom prípade rozhodcovského rozsudku. Prijatie opačného názoru formulovaného prakticky tak, že exekučný súd by bez žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovský rozsudok nemal mať oprávnenie skúmať inak než po stránke formálnych náležitostí by pritom malo za následok, že súdy by nevenovali exekučným titulom žiadnu pozornosť. Odvolací súd vyložil aj § 93 ods. 1 a 2 zákona o bankách, pričom ustálil, že ponuka neodvolateľného návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená, že banka má povinnosť predložiť spotrebiteľovi návrh rozhodcovskej zmluvy v podobe mu umožňujúcej jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Požiadavku na takto ponúknutý návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení (ukryje) medzi iné zmluvné podmienky a to dokonca ani nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Aj z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil správnosť posúdenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej bankou, ktorá nemohla platne založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. 4. 2012 č. k. 17 Co/87/2012


    Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že v právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Súd ďalej judikoval, že vzhľadom na to, že ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno dôjsť len k jedinému záveru, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Na záver Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo 7.júna 2012 č. k. 11Co/37/2012-90


    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý v celosti zamietol žalobu vymáhačskej spoločnosti proti spotrebiteľovi o vyplatenie pohľadávky postúpenej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi bankou a spotrebiteľom. Vymáhačská spoločnosť pred uplatnením pohľadávky na súde spotrebiteľovi na podpis predložila dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Spotrebiteľ dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu podpísal, jej obsahu však vôbec neporozumel, a rovnako neporozumel ani otázke premlčania, ktorá bola v jeho neprospech dohodou upravená. Súdy zámer a konanie vymáhačskej spoločnosti, ktorá naznačeným postupom dosiahla uznanie dlhu spotrebiteľom posúdili ako zákonom zakázanú nekalú obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní bez odbornej starostlivosti spôsobilom narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Nekalou obchodnou praktikou dosiahnuté uznanie dlhu spotrebiteľom súdy posúdili ako neplatný právny úkon, účinkom ktorého nemohlo byť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Okresný súd z týchto dôvodov prihliadol na námietku premlčania vznesenú združením na ochranu spotrebiteľa ako vedľajším účastníkom na strane spotrebiteľa a odoprel súdnu ochranu nároku vymáhačskej spoločnosti. Súdy zároveň združeniu na ochranu spotrebiteľa priznali náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno brániť, aby sa dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 10. 1. 2012, č. k. I. ÚS 1930/11


    Nesprávna interpretácia spotrebiteľskej zmluvy = porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to vo vzťahoch podriadených režimu obch. zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nespráva.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 3. 4. 2012, č. k. IV.ÚS 2735/11


    Zákon č. 216/1994 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o výkone rozhodcovských rozhodnutí nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní. Právo na zákonného sudcu zaručené čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv slobôd možno primerane vztiahnuť aj rozhodcovské konanie. Ústavný súd zdôrazňuje požiadavku konkretizácie a individualizácie výberu rozhodcu preto, že rozhodcovské konanie predstavuje akýsi "odklon" od klasického súdneho konania, proti ktorého výsledku existujú len veľmi obmedzené možnosti súdneho preskúmania. Ak teda nie je rozhodované rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. k. IV. ÚS 270/2012-27


    Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti nebankovej spoločnosti, ktorými namietala porušenie svojich práv rozhodnutím krajského súdu o určení miestnej príslušnosti konajúceho súdu podľa pravidla bydliska spotrebiteľa. Ústavný súd nevidel porušenie práv nebankovej spoločnosti v postupe a rozhodnutí krajského súdu, ktorý z dôvodu rozporu s právom EÚ nepoužil § 88 ods. 2 poslednú vetu OSP. Podľa Ústavného súdu konajúci súd dostatočne objasnil aj spôsob, akým dospel k prijatému záveru, teda k nepoužitiu normy vnútroštátneho práva, ktorá podľa jeho názoru odporuje právu EÚ. Krajský súd tak v konečnom dôsledku nesiahol k priamemu účinku smernice č. 93/13/EHS, ale iba k jej nepriamemu účinku (výkladu vnútroštátneho práva v súlade s uvedenou smernicou) v snahe zabezpečiť jej plný účinok. Navyše, odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu odkazuje aj na rozhodnutia Súdneho dvora č. 106/77 „Simmenthal“ a C-473/00 „Cofidis“, z ktorých vyplýva možnosť nepoužiť ustanovenia vnútroštátneho práva, odporujúce právu EÚ (v prípade „Cofidis“ dokonca špeciálne vo vzťahu k smernici č. 93/13/EHS). Bez ohľadu na to, či je aplikácia predmetných právnych noriem vnútroštátneho alebo európskeho práva krajským súdom správnou alebo jedinou možnou, nevzhliadol ústavný súd v takejto úvahe znaky svojvoľnosti ani zjavnej neodôvodnenosti takej intenzity, ktorá by viedla k možnosti vysloviť porušenie základného práva.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 3. 2. 2012 č. k. 12 C 1/2012


    Tisícom spotrebiteľov sú vymáhačskou spoločnosťou elektronicky zasielané faktúry, výzvy, pokusy o zmier a návrhy na vydanie platobných rozkazov. Spoločnosť Online Investment Group, Ltd. so sídlom na Seyschellských ostrovoch a spoločnosť BiB Services, s.r.o. so sídlom v Nitre vymáhajú od spotrebiteľov (údajné) pohľadávky vzniknuté zo skryto spoplatnených internetových stránok (tzv. 60 eurové faktúry). Spoločnosti začali spotrebiteľom zasielať aj kópie rozhodnutí štátnych orgánov v prípadoch iných spotrebiteľov, ktorými sa snažia spotrebiteľov presviedčať o oprávnenosti ich nárokov. Združenie na ochranu spotrebiteľa na základe podnetu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich podalo proti spoločnostiam žalobu s hromadným účinkom podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Súd ustálil, že návrh združenia na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a potvrdil, že združenie je v rámci kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov oprávnené domáhať sa voči dodávateľovi dočasného zdržania sa mimosúdneho vymáhania problémových pohľadávok, a to bez ohľadu na znenie mimosúdnych výziev (súd poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 12. 10. 2011 č. k. 6Co 177/2011). Súd obom spoločnostiam predbežným opatrením uložil súdny zákaz akýchkoľvek postupov pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi na diaľku prostredníctvom internetových stránok a súdny zákaz postúpenia pohľadávok z takto uzavretých zmlúv so spotrebiteľmi, okrem pohľadávok priznaných vykonateľným rozhodnutím súdu. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (Oznam o stažnosti), ktorá ako neprijateľné zmluvné podmienky posúdila až 22 zmluvných dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Online Investment Group, Ltd.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012


    Najvyšší súd SR odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Životná poisťovňa vyčítala rozhodnutiu okresného súdu, že v rozpore so zákonom i smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preskúmaval právoplatný exekučný titul a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmal prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR odmietol námietku životnej poisťovne a ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2011 č. k. 6Co 108/2011


    Krajský súd jednohlasne zmenil rozhodnutie okresného súdu a určil neplatnosť dobrovoľnej dražby. Odvolací súd vyslovil, že ak dlžník dražobníkovi preukáže, že na aktuálnom liste vlastníctva nie je zapísané záložné právo, je dražobník povinný upustiť od dražby. Dražbu možno v tomto prípade uskutočniť až vtedy, ak sa preukáže opak a teda, že záložné právo v prospech záložného veriteľa existuje.
    Dražobník nie je orgánom verejnej moci, ale obyčajnou súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejno-mocenským oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi, nie verejnoprávnymi, v dôsledku čoho je v nich subsidiárne použiteľný Občiansky zákonník. Nemožno v nijakom prípade považovať za primeraný postup zástupcu dražobníka, ktorý sa svojpomocne pokúsil odňať manželke dlžníka jej majetok (kabelku), a tak ju prinútiť vyjsť z dražobnej miestnosti, ktorá sa následne uzamkla. Takýto postup licencovaného dražobníka jednoznačne hrubým spôsobom prekročil medze (obrannej) svojpomoci uvedené v § 6 Občianskeho zákonníka.
    Krajský súd prelomovo judikoval, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (porov. § 132 a § 153 ods. 1 O. s. p.).
    Odvolací súd ďalej uviedol, že dražobník porušil pri organizovaní dražby nehnuteľnosti ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie nepochybne mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva žalobcu. Aj takýmto konaním je podľa krajského súdu naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
    Krajský súd k otázkam aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10). Dražobník ako súkromná osoba je preto ustanovenia cit. zákona a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa, pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva (záložcu, dlžníka) a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu (porov. nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 384/08 z 30. septembra 2009,) je otázna jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb.
    Preto je v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).
    Krajský súd dodal, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).
    Súd ďalej uviedol, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu.
    Model správania spočívajúci v preferencii dobrovoľnej dražby, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných“ dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio.
    Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi.
    Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z 1. marca 2011 č. k. 37Er/7273/2010


    Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok spotrebiteľa zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom.
    V spotrebiteľskej zmluve predformulovaný rozhodcovský súd priznal nebankovej spoločnosti nároky z vyplnenej blankozmeny, okrem iného aj nárok na 91,25 % zmenkový úrok ročne. Okresný súd však dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach nebankovej spoločnosti posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná, a preto nebanková spoločnosť nebola vôbec oprávnená zmenku vyplniť a ani si nárok z tejto zmenky uplatniť na rozhodcovskom súde. Súd všeobecne ustálil, že potom, ako súd dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je jeho úlohou, aby uplatňovaniu takejto zmluvnej podmienky zabránil. Okresný súd uzavrel, že ak nebanková spoločnosť na svojom nároku trvá, môže si ho na súde opätovne uplatniť, avšak nie ako nárok zo zmenky, ale ako nárok z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy o úvere.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2011 č. k. 14Co/16/2011


    Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorý zamietol žalobu spotrebiteľa o neplatnosť dražby. Krajský súd zdôraznil, že pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku) v systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o žalobe o neplatnosť dražby musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s odkazom na ust. zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľností, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľností, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľností sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje. Krajský súd doplnil, že znalecký posudok ako odhad ceny nehnuteľnosti nemôže byť pri výklade ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vykladaný tak, že ide len o formálne naplnenie litery zákona. Právna relevancia odhadu ceny v čase a mieste obvykle nachádza výraz i v povinnosti takto zistenú cenu publikovať v dražobnej vyhláške adresovanej potencionálnym záujemcom, pre ktorých je táto informácia jednou z určujúcich pre ich rozhodnutie sa dražby zúčastniť. Aj toto je relevantné z pohľadu rešpektovania práv vlastníka draženej nehnuteľnosti.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2011 č. k. 17Co/167/2011-73


    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a uviedol, že zmluva o úvere uzavretá dňa 22.12.2004 medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka). Krajský súd ďalej doplnil, že ustanovenie OSP, podľa ktorého môže súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany spotrebiteľov má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku záväznú povahu. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom, dodávateľ sa už nesmie pokúšať opätovne o plnenie z takejto klauzuly, a teda na jej základe uplatňovať voči spotrebiteľom ďalšie nároky.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 20. januára 2011 č. k. 10C/47/2010-53


    Okresný súd zamietol žalobu spoločnosti z Britských panenských ostrovov, ktorá na základe postúpenia pohľadávok voči spotrebiteľovi uplatňovala pohľadávku zo spotrebiteľského úveru. Okresný súd vzhľadom na oprávnene uplatnenú námietku premlčania ustálil, že navrhovateľ sa po uplynutí troch rokov od kedy sa právo mohlo po prvý krát vykonať (§ 101 Občianskeho zákonníka) nemôže na súde voči spotrebiteľovi s úspechom domôcť svojho práva. Okresný súd súčasne podľa § 153 ods. 4 OSP vo výroku za neprijateľnú určil zmluvnú podmienku, ktorej obsahom je vyhlásenie spotrebiteľa, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť. Súd skonštatoval, že predmetné vyhlásenie spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 10-ročnú premlčaciu lehotu zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia (§ 110 Občianskeho zákonníka).


  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo 14. marca 2011 č. k. 15C 7/2011


    Okresný súd zamietol žalobu mobilného operátora v časti žalovaných zmluvných pokút a podľa § 153 ods. 4 OSP vo výroku zmluvné podmienky stanovujúce zmluvné pokuty určil ako neprijateľné. Súd skonštatoval, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne zmluvnou pokutou sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Kladie sa veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah spotrebiteľskej zmluvy a má byť náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších dojednaní, akým je zmluvná pokuta - len takto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty zmluvnej pokuty mobilného operátora s ohľadom na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Pre posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej pokuty nie je významné správanie účastníkov a v rámci neho porušenie zmluvných povinností. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty podčiarkuje jej výška a skutočnosť, že spotrebiteľ má uhradiť rovnakú výšku zmluvnej pokuty bez ohľadu na okamih, kedy k porušeniu povinnosti (viazanosti) došlo. Prípadná predajná cena mobilného telefónu a výška zľavy poskytnutej mobilným operátorom spotrebiteľovi nemajú žiaden vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Neprijateľná povaha, a teda absolútna neplatnosť zmluvnej pokuty zároveň spôsobuje, že zmluvnú pokutu nemožno postupom podľa § 545a Občianskeho zákonníka zmoderovať. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných ako spotrebiteľských právnych vzťahoch.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. 3Co 3/2011


    Okresný súd posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Ako neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej omeškanej splátky a úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne, ktoré sú navyše v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním dlhu. Nebankový subjekt postupoval neprimerane, keď za to isté porušenie povinnosti (omeškanie so splátkami) dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa (zmluvná pokuta, úroky z omeškania, náhrada škody, poplatky za upomienku a odstúpenie od zmluvy). Prvostupňový súd nebankovej spoločnosti nepriznal ani pomernú časť náhrady trov konania z dôvodu čiastočnej neplatnosti zmluvy, nekalých zmluvných podmienok, ktoré zavinila sama nebanková spoločnosť a tiež z dôvodu zlej sociálnej situácie spotrebiteľa. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a doplnil odôvodnenie s tým, že upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Spotrebitelia sa pre omeškanie so splátkami môžu dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Nepochybne klesá životná úroveň človeka, ktorý si v núdzi zobral úver, uplatňujú sa rôzne sankcie a náklady na vymáhanie. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a nebanková spoločnosť to vyvolala neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených spoločnosťou (štandardná typová zmluva). Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní záver o neplatnosti časti úrokov, keďže dôležitý je stav núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška úrokov. Krajský súd bol viazaný podaným odvolaním, a preto pre úžeru nemohol zneplatniť úverovú zmluvu ako celok.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 27. októbra 2011 č. k. 2Co/116/2011


    Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a predbežným opatrením nebankovej spoločnosti a jej vymáhačskej agentúre uložil povinnosť zdržať sa agresívnych obchodných praktík pri vymáhaní dlhu od spotrebiteľky. Nebanková spoločnosť, a to aj prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti, je povinná zdržať sa obchodnej praktiky spočívajúcej v zasielaní výziev spotrebiteľke, podľa ktorých má platiť pod hrozbou zverejnenia, že je dlžníčkou, zdržať sa zasielania zásielok označených "Ako sa zbaviť dlhov" alebo obchodných výziev obsahujúcich na obale listovej zásielky slovo dlh alebo dlžník a zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania mena spotrebiteľky. Krajský súd konanie oboch spoločností voči spotrebiteľke vyhodnotil ako dostatočné osvedčenie hrozby používania agresívnych nekalých obchodných praktík. S ohľadom na povahu prejednávanej spotrebiteľskej veci súd uzavrel, že možno nariadiť aj predbežné opatrenia zhodné s návrhom vo veci samej, rozhodujúcim hľadiskom pre nariadenie predbežného opatrenia musí byť potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a potreba zabránenia vzniku alebo zväčšenia ujmy spotrebiteľa.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 13. septembra 2011 č. k. 20 Co 119/2011


    Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zastavil konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia pre nezaplatenie súdneho poplatku spotrebiteľom. Krajský súd ustálil, že spotrebiteľ je priamo zo zákona od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.) oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré uplatňuje spotrebiteľ od dodávateľa je právom podľa osobitného predpisu v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010


    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žalobu mobilného operátora voči spotrebiteľovi v časti zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti (331,94 eur) a vo výroku určil zmluvné pokuty operátora ako neprijateľné zmluvné podmienky. Krajský súd neuznal argumentáciu mobilného operátora o individuálnom dojednaní zmluvných pokút a skonštatoval, že by si iba ťažko vedel predstaviť, že by operátor so státisícami spotrebiteľov zvládol prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednávať nepodstatné zložky zmluvy. Zmluvná podmienka zakotvujúca zmluvnú pokutu je formulovaná s ohľadom na porušenie neurčitého okruhu rôznych povinností a spotrebiteľ je povinný zmluvnú pokutu v plnej výške platiť bez ohľadu na to, či zmluvu ukončí mesiac pred uplynutím viazanosti alebo na začiatku doby viazanosti. Úprava spotrebiteľských zmlúv vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Krajský súd potvrdil, že pre posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky je dôležité, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k. 6Co 113/2010

    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žalobu mobilného operátora voči spotrebiteľovi v časti zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti (357,23 eur). Krajský súd skonštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty v dôsledku odstúpenia od zmluvy sú pre spotrebiteľa koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a sú preto neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Océano Gruppo, Cofidis, POHOTOVOS«). Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na ne doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch. Zmluvná pokuta je pre spotrebiteľa aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej neurčitosť (porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti) a pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Krajský súd uzavrel, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Podmienky, za akých mobilný operátor dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi poškodzujú spotrebiteľa.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2011 č. k. 18Co/136/2010

    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a zvýraznil význam plošnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ v dobrej viere uzaviera zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Krajský súd upriamil pozornosť na § 53a Občianskeho zákonníka, ktorý sa použije aj v prejednávanom prípade mobilného operátora, a ktorý zakotvuje zákonný zákaz ďalšieho používania neprijateľných zmluvných podmienok, o ktorých právoplatne vo výroku rozhodol súd, voči všetkým spotrebiteľom. Zmyslom a cieľom § 53a Občianskeho zákonníka je dosiahnuť plošný zákaz ďalšieho používania judikovaných nečestných zmluvných podmienok, vrátane uplatňovania a prijímania plnení z týchto zmluvných podmienok, a teda zabrániť tomu, aby dodávateľ pokračoval v nečestnostiach a dehonestoval celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa, ktorého treba jednoznačne chrániť. Mobilný operátor nesmie ďalej používať a uplatňovať predmetné zmluvné pokuty voči spotrebiteľom a ani zmluvné podmienky rovnakého významu (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 16. augusta 2010 č. k. 17C/112/2010

    Okresný súd zamietol žalobu mobilného operátora v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom (omeškanie s úhradou faktúry). Okresný súd vo výroku určil (§ 153 ods. 3, 4 OSP) ako neprijateľné zmluvné podmienky, podľa ktorých je spotrebiteľ dodávateľovi povinný zaplatiť pevnou sumou stanovenú zmluvnú pokutu za porušenie niektorej z povinností, a to bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá spotrebiteľovi zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvnú pokutu vo výške 30-násobku mesačného poplatku by mal tak spotrebiteľ zaplatiť v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou poslednej alebo prvej faktúry počas doby viazanosti zmluvou. Pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je rozhodujúce, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky (absolútne neplatné dojednania) spotrebiteľských zmlúv, o to viac, že nemôže spotrebiteľovi poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2011 č. k. 10NcC/19/2011

    Krajský súd potvrdil, že na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je príslušný súd podľa bydliska spotrebiteľa. Európske normy na ochranu spotrebiteľa bránia formalistickému použitiu pravidla Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti súdu, v obvode ktorého je miesto rozhodcovského konania a zbaveniu sa veci súdom z tohto dôvodu (§ 88 ods. 2 posledná veta OSP). Súd potvrdil, že je všeobecným záväzkom všetkých štátnych orgánov prijímať na vnútroštátnej úrovni len také opatrenia, ktoré buď zachovajú alebo zavedú vyšší štandard ochrany spotrebiteľa, než aký predpokladá nadnárodná úprava na úrovni Európskej únie - to platí bez ohľadu na to, či by malo ísť o opatrenia v podobe tvorby pravidiel (legislatíva), alebo v podobe ich uplatňovania (najmä výklad a aplikácia práva súdmi). Eurokonformný výklad vnútroštátneho práva pripúšťa záver o použiteľnosti len tých ustanovení právnej úpravy, ktoré nevybočujú z medzí ustanovených predpismi komunitárneho práva - súd preto nemôže uplatniť právnu úpravu, ktorá je v rozpore s cieľmi smernice a bráni plnému uplatneniu práv spotrebiteľa. Ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta OSP je v prípade spotrebiteľských sporov v rozpore s čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 č. k. 20CoE/24/2011

    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku v prospech súkromnej životnej poisťovne. Krajský súd prelomovo ustálil, že pri spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred 1. januárom 2008 podliehajú súdnej kontrole aj zmluvné podmienky dojednané medzi spotrebiteľom a dodávateľom individuálne. Súd neuznal argumenty poisťovne o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam - v tomto zmysle by odvolací súd iba sotva uveril, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že si spotrebiteľ bude želať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku predformuloval do obchodných podmienok. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Nemožno vylúčiť, že so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 Smernice Rady 93/13/EHS) neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude iba pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská doložka dojednávaná súkromnou životnou poisťovňou núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k. 6Co 39/2011

    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu nebankovej spoločnosti voči spotrebiteľovi. Spotrebiteľ splatil celý úver predčasne, nebanková spoločnosť však jeho platby započítala na sankcie, čo jej umožnila štandardná zmluvná podmienka a následne uplatnila na súde časť istiny a zmluvnú pokutu. Krajský súd prelomovo ustálil, že ak zmluvná podmienka pripúšťa ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby spotrebiteľa, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nevyváženosť iba podčiarkuje, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátky, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Zmluvná pokuta 8% po 30 dňoch omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka - neprijateľná sankcia. Krajský súd uzavrel, že postup žalobcu považuje za odporujúci dobrým mravom, ak uplatnil až zhruba polovicu úveru, čo značne vystresovalo spotrebiteľku, a preto odvolací súd sa rozhodol odmietnuť poskytnúť žalobcovi ochranu pri úrokoch z omeškania, pretože si ju nezaslúži. Krajský súd je toho názoru, že ak dodávateľ v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti uplatňuje voči spotrebiteľom neprimerané nároky zo štandardnej formulárovej zmluvy namiesto toho, aby sám vydal bezdôvodné obohatenie v porovnateľnej výške, je takýto postup na úkor čestnosti, morálky a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná vec je typickou ukážkou, ako sa sofistikovane z nedlhu dá „vyrobiť“ pohľadávka a ak sa k nej nabalia právnické poplatky, tak sociálne slabší spotrebiteľ tým výrazne utrpí. Je to na úkor kvality života ľudí, pretože len máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a tak sa trh zapĺňa neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami na úkor života bežných ľudí.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č. k. 6 Obo 302/2006

    Konanie mobilného operátora, ktorého úmyslom bolo prostredníctvom vábivej reklamy uskutočniť obchod so spotrebiteľom aj za predpokladu, že nebude schopný produkt (akciový mobilný telefón) vôbec dodať alebo dodať v určenom čase, súd posúdil ako nekalosúťažnú (nekalú obchodnú) praktiku. Najvyšší súd SR vymedzil aj kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pričom pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal. Možnými hľadiskami sú napríklad intenzita a dĺžka trvania závadného konania, dosah tohto konania, okruh subjektov, ktorých mohlo toto konanie žalovaného zasiahnuť apod. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR je potrebné ďalej sledovať, aby náhrada ujmy predstavovala aj určitú satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť - sama povaha tejto ujmy priame jej vyčíslenie neumožňuje, preto žalobca nemusí predložiť dôkazy o existencii ujmy, stačí len, ak súd má za preukázané, že táto ujma tu je.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/326/2010Krajský súd potvrdil zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom je exekučný súd povinný zohľadniť už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonávanie exekúcie. Režim ochrany pred výkonom rozhodcovského rozsudku v exekúcii nepočíta s tým, že by povinný voči rozhodcovskému rozsudku musel podať žalobu o jeho zrušenie. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.



  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/313/2010

    Krajský súd potvrdil v časti rozhodnutie okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že vymáhané plnenie je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Súd zároveň pomenoval aj praktiku nebankovej spoločnosti, ktorá si už v čase poskytnutia úveru voči spotrebiteľovi započíta výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru - ide pritom niekedy o odmenu vo výške takmer 100 % úveru. Spotrebiteľ tak reálne nikdy nedostane úver vo výške, ktorá je (fiktívne) uvádzaná v zmluve o revolvingovom úvere. Krajský súd uviedol, že takéto dojednanie je jednoznačne v rozpore s normami spotrebiteľského práva (s dosahom na platnosť zmluvy) a spôsobuje práve okresným súdom konštatovanú nedovolenosť exekučne vymáhaného plnenia založeného na zmluve postihnutej takouto vadou. Krajský súd ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok pri každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (istina, úrok a iné poplatky).


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo 14. septembra 2010 č. k. 16Cob/208/2009

    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o určení vlastníckeho práva v prospech spotrebiteľa, ktorý o vlastnícke právo prišiel na základe zabezpečovacieho prevodu práva - praktiky nebankovej spoločnosti. Tzv. prepadná klauzula, podľa ktorej sa nebanková spoločnosť mala stať definitívnym vlastníkom obydlia spotrebiteľa je v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je okrem početných ďalších aj ustanovenie zmluvy, podľa ktorého mal spotrebiteľ po dobu 12 mesiacov splácať dohodnuté príslušenstvo pohľadávky (úroky) a posledná 13. splátka mala predstavovať samotnú výšku úveru (istinu). Vysloveniu neplatnosti nemorálnej zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a určeniu vlastníckeho práva nebráni skutočnosť, že spotrebiteľ úver nebankovej spoločnosti doposiaľ nevrátil.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 12. 10. 2011 č. k. 6Co 177/2011

    Od tisícov spotrebiteľov sa vymáhajú pohľadávky vzniknuté z internetovej stránky www.basne-portal.sk (tzv. 60 eurové faktúry). Prevádzkovateľovi spotrebitelia vytýkajú klamlivé nekalé obchodné praktiky – najmä neinformovanie o cene služby. Ak sa vezme do úvahy vysoký záujem Európskej únie na ochrane spotrebiteľov vyjadrený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169) pretavený aj do Charty základných práv Európskej únie (čl. 38), nemali by byť pochybnosti o potrebe dočasnej ochrany, ak je indikované použitie nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok. V takom prípade je treba v zásade predbežné opatrenie nariadiť. Na účely dosiahnutia cieľa v smernici 2009/22 o súdnych príkazoch treba predbežné opatrenie považovať za poskytnutie ochrany v skrátenom konaní. Už len samotná skutočnosť, že v krátkom čase sa niekoľko tisíc spotrebiteľov dostalo do krízového a neželateľného vzťahu s odporcom dostatočne osvedčuje, že priebeh kontraktácie mohol obsahovať nekalé obchodné praktiky. Krajský súd považuje spôsob komunikácie (opakované zasielanie upomienok a predžalobných výziev spotrebiteľom) za dostatočné osvedčenie používania nekalých obchodných praktík, voči ktorým je treba spotrebiteľom akútne poskytnúť ochranu. Súd nie je viazaný formuláciou návrhu na začatie konania, ale má vychádzať z obsahu podania (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 219/2007). Postúpenie pohľadávok do cudziny, ktoré môže spotrebiteľom sťažiť výkon ich práv, je dôvod na dočasný zákaz nakladania s pohľadávkami vzniknutými z internetovej stránky www.basne-portal.sk. Krajský súd zmenil pomerne formalistické uznesenie okresného súdu a nariadil predbežné opatrenie, ktorým dodávateľovi uložil zdržať sa akýchkoľvek postupov pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok a zdržať sa postúpení pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.basne-portal.sk.


  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 č. k. 16 ICm 944/2010:

    Krajský súd skonštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Súd skonštatoval, že neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá predstavuje 96,31 % a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké – úžernícke úroky (úroky v bankách pri porovnateľných úverov predstavovali max. 20 % ročne). Rozhodca v rozhodnutí nevykonal nijaké právne posúdenie, ktoré by rešpektovalo zákon a normy na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.


  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín z 12. 4. 2011 č. k. 17C 5 2011.
    Na základe podnetu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich podalo združenie na ochranu spotrebiteľa žalobu s hromadným účinkom podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd žalobe vyhovel, zakázal nebankovej spoločnosti používať celkovo 15 neprijateľných zmluvných podmienok a prelomovo uložil aj povinnosť zaplatiť združeniu na ochranu spotrebiteľa 1000 € ako primerané finančné zadosťučinenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Nebanková spoločnosť dojednávala so spotrebiteľmi zmluvy o úvere s úročením takmer 90% ročne. Súd skonštatoval, že nielen jednotlivo vymenované podmienky, ale celá zmluva je ako celok neprijateľná a nepoužiteľné na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Celá konštrukcia spotrebiteľskej zmluvy je robená na maximálne možné sankcionovanie dlžníka a možnosť kedykoľvek i bez zavinenia dlžníka sankcie uplatniť.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 15. 3. 2011 č. k. 6CoE 9/2010.
    Proti spotrebiteľovi bola v prospech nebankovej spoločnosti vedená exekúcia na podklade notárskej zápisnice, ktorú v mene spotrebiteľa spísal veriteľom vybraný advokát. Krajský súd na odvolanie pôvodného súdneho exekútora, ktorého zmenu navrhla nebanková spoločnosť zrušil rozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie pri zmene exekútora a dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie. Krajský súd uviedol, že ak napriek existencii podmienok na zastavenie exekúcie súd rozhodol o zmene exekútora, o trovách exekútora sa rozhodne pri rozhodovaní o trovách v súvislosti so zastavením exekúcie. Krajský súd ďalej uviedol, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Ak nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví. V takomto prípade už nie je dôvod na vydávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré smerujú k výkonu exekúcie (teda ani na zmenu súdneho exekútora).

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 15. 2. 2011 č. k. 19CoE/99/2010.
    Rozhodcovská doložka banky neprešla súdnou kontrolou neprijateľnosti zmluvných podmienok - banka nenavrhla spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku spôsobom, ako to predpokladal zákon. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku v štandardnej formulárovej zmluve. Rozhodcovská doložka dojednaná bankou znemožňuje spotrebiteľovi voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora EÚ Océano Gruppo Editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM). Krajský súd odmietol výhrady banky, že zmluva o úvere uzavretá 17. 6. 2004 sa nespravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a uzavrel, že aj takáto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Irelevantné sú aj argumenty banky o uznaní záväzku spotrebiteľom v žalobnej odpovedi, keďže uznanie záväzku nezakladá právo na plnenie, ktoré predtým z rôznych dôvodov vôbec neexistovalo.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 19. 4. 2010 č. k. 6CoE 59/2010.
    Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity. Zákon neumožňuje také dojednania, ktoré by boli pre spotrebiteľa nevyhovujúcejšie oproti Občianskemu zákonníku (§ 54 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). Plnenia v rozpore s verejným poriadkom za dodané zbrane, biele mäso, drogy, zo vzťahov založených na diskriminácii, plnenie z neprijateľnej podmienky sú plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. Argumentáciu, že im treba poskytnúť ochranu len preto, že sú obsiahnuté v rozsudku súkromného rozhodcu považuje krajský súd za absurdnú. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a niet žiadnej prekážky na vyvodenie záverov z neplatnej rozhodcovskej doložky aj v exekučnom konaní. Rozhodcovská doložka dojednaná nebankovou spoločnosťou vyvolala konanie takmer na druhom konci republiky, založila aj príslušnosť súdov pre prípadné následné konania na všeobecnom súde a za takéhoto stavu rozhodcovská doložka má vlastnosti poškodzujúce povinného ako spotrebiteľa. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 17. 1. 2011 č. k. 12C 141/2010-236.
    Okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok pre porušenie spotrebiteľského práva rozhodcovským súdom (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní). Súd skonštatoval, že úverová zmluva a jej všeobecné obchodné podmienky sú absolútne nečitateľné, písané malými písmenami s rozmazaným textom a nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre súd nerozpoznateľné. Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru nebankovým subjektom nemajú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom boli skryté zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých nebankový subjekt predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v Dohode o úhrade záväzku v splátkach a o uznaní dlhu, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi zaslal poštou s tým, že ak ju nepodpíše, iniciuje voči nemu trestné stíhanie. Súd neuznal, že táto dohoda je individuálne dojednaná, pretože bola vopred dodávateľom predformulovaná, vytlačená a bola predložená spotrebiteľovi k podpisu, pričom tento nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Nebanková spoločnosť (aj vymáhačské spoločnosti) takéto dohody bežne vyhotovuje a zasiela spotrebiteľom, pričom v dohode vôbec nie sú bližšie špecifikované jednotlivé zložky dlhu spotrebiteľa.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 8. 12. 2010 č. k. 12C 141/2010-212.
    Okresný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že v exekúcii vedenej na jeho základe hrozila spotrebiteľovi nenapraviteľná ujma na jeho právach.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Nitra z 28. februára 2011 č. k. 12C 135/2008.
    Zmluva o obstaraní zájazdu je spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť sprostredkovávala spotrebiteľom použitím agresívnych obchodných praktík na uzavretých prezentáciách zájazdy, resp. služby cestovného ruchu. Spotrebitelia mali o zájazdy hrať, prípadne ich dražiť, bol na nich vyvíjaný psychologický tlak, aby predložené zmluvy uzavreli a hneď po prezentáciách zaplatili cenu obstarania zájazdu – pracovníci spoločnosti chodili so spotrebiteľmi až k bankomatom za účelom výberu peňazí. Súd na návrh združenia na ochranu spotrebiteľa s účinkom pre všetkých spotrebiteľov uložil spoločnosti povinnosť zdržať sa nekalých, agresívnych obchodných praktík, podľa ktorých prezentuje obstaranie pobytu pričom vyhlasuje, že ponúkaný pobyt je k dispozícii iba obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť a čas na kvalifikované rozhodnutie, ponúka pobyty formou takej ponuky podľa ktorej vytvára falošný dojem na strane spotrebiteľov že môžu vyhrať pobyt ak súčasne uhradia hotovosť, poskytuje vecne nesprávne informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal pobyt za menej výhodných podmienok ako sú normálne podmienky na trhu. Súd spotrebiteľom priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako rozhodol o zverejnení výroku rozhodnutia v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa vlastného výberu formou platenej inzercie na náklady žalovanej spoločnosti.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 č. k. 3Cdo 144/2010.
    Najvyšší súd SR potvrdil zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), a teda, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Spotrebiteľ, ktorý sa dovoláva určenia vlastníckeho práva má vždy naliehavý právny záujem na jeho určení z dôvodu zosúladenia evidovaného a právneho stavu v katastri nehnuteľností. Vlastník záložne poskytol spotrebiteľovi úver, predložil mu však na podpis kúpnu zmluvu na jeho nehnuteľností, vrátane obydlia. Najvyšší súd SR potvrdil, že účastníci len predstierali uzavretie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku vlastníka záložne zo zmluvy o pôžičke, a to formou prepadného zálohu, ktorý zákon nepripúšťa. Kúpna zmluva je preto absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keďže ide o úkon, ktorý nebol urobený vážne a zastieral úkon, ktorý je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu ani noví (v poradí druhí) nadobúdatelia nemohli platne nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, keďže im chýba platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Na tomto závere nič nemení ani dobromyseľnosť nadobúdateľov - kupujúcich.

  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2011 č. k. 14Co/346/2011


    Krajský súd jednohlasne potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a poskytol ochranu všetkým spotrebiteľom proti výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv uzavretých splnomocnencami spotrebiteľov, ktorých vybrala nebanková spoločnosť. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, označil postup okresného súdu za vecne správny a doplnil, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov sa môže v rámci uplatňovania ochrany práv spotrebiteľov na súde domáhať aj vydania predbežného opatrenia v súlade s ust. § 76 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd ďalej prelomovo ustálil, že ak združenie na ochranu práv spotrebiteľov podáva návrh na súd v mene viacerých spotrebiteľov, patrí mu voľba miestnej príslušnosti súdu podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a teda miestne príslušným je aj súd podľa sídla združenia na ochranu práv spotrebiteľov.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z 26. júla 2011 č. k. 10C/121/2011.
    Okresný súd predbežným opatrením zakázal nebankovej spoločnosti výkon zabezpečovacieho prevodu práva a výkon záložného práva k majetku spotrebiteľov zo zmlúv, ktoré v mene a na účet spotrebiteľov uzavrel splnomocnenec, ktorého vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomcňovacej doložky (štandardnej zmluvnej klauzuly) v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Najčastejšie išlo o advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Nebanková spoločnosť sa spotrebiteľom začala výkonom záložného práva a výkonom zabezpečovacieho prevodu práva hroziť po tom, ako jej exekučné súdy začali zastavovať exekúcie z dôvodu neprijateľnej (nemorálnej) rozhodcovskej doložky. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr 19/2010). Súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného združením na ochranu spotrebiteľa a skonštatoval, že obsiahnutie zmienených neprijateľných podmienok a neplatných ustanovení do obsahu úverových zmlúv v spojení s možnosťou následnej realizácie záložného práva či straty spotrebiteľovho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode, je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére. Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 21. decembra 2010 č. k. 8Cob/60/2010.
    Nebanková spoločnosť predložila spotrebiteľke zmluvu o spotrebiteľskom úvere s úrokom 60 % ročne (v bankách sa úrok v rozhodnom čase pohyboval v priemere okolo 12,5 %) a dojednala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s prepadnou klauzulou, podľa ktorej pri porušení povinnosti sa mala nebanková spoločnosť stať definitívnym vlastníkom obydlia (bytu) spotrebiteľky bez povinnosti vrátiť rozdiel medzi dlhom spotrebiteľky a hodnotou jej obydlia (medzi hodnotou nehnuteľnosti spotrebiteľky a pohľadávkou veriteľa bol hrubý nepomer). Nebanková spoločnosť následne nehnuteľnosť predala novým nadobúdateľom. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil neplatnosť úverovej zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a určil vlastnícke právo v prospech pôvodnej vlastníčky - spotrebiteľky. Okresný súd rozhodol, že zabezpečovací prevod má výhradne zabezpečovaciu funkciu a noví nadobúdatelia nemohli riadne nadobudnúť vlastnícke právo, keďže nebanková spoločnosť ako predávajúci nebola vlastníkom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súdy zdôraznili, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), pričom táto zásada nemôže byť prelomená žiadnym inštitútom práva. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že nadobúdatelia uzavreli kúpnu zmluvu s nebankovou spoločnosťou v dobrej viere.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/321/2010.
    Za dohodu umožňujúcu dojednanie odchylných pravidiel doručovania písomností v rozhodcovskom konaní (§ 25 zákona o rozhodcovskom konaní) nemožno považovať dohodu uzavretú pred začatím rozhodcovského konania. Ak zmluvná strana na ujmu svojich práv takúto dohodu uzavrie pred začatím rozhodcovského konania, ide o dohodu, ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, a teda o dohodu od počiatku neplatnú. Rozhodca doručil rozhodcovský rozsudok spolu so žalobou, na základe absolútne neplatného dojednania o doručovaní písomností, ktoré medzi stranami upravilo fikciu doručenia. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku).

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 č. k. 6CoE 69/2011.
    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v rámci pravidiel verejného poriadku (čl. 50 uznesenie súdneho dvora C-76/10; „vždy za každých okolností“). Prvostupňový súd zmenkový úrok správne takejto súdnej kontrole podrobil. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly. Odvolací súd takto vykladá generálnu klauzulu v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie týkajúcim sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami pripustiť poškodenie spotrebiteľa so zreteľom na abstraktné prvky zmenky a po poškodení mu následne poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v rozpore s princípom prednosti práva EÚ (rozsudok Simmenthal). Ak by sa členský štát mal držať floskúl o potrebe (sankčného) „tlaku na dlžníka“ a v tomto význame obhajovať neprimerané sankcie, nemala by žiaden význam ani smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti odporúčania transponovať neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011 č. k. 6Co 84/2011.
    Zákaz nekalej obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov (viď smernica 2009/22 ES o súdnych príkazoch). V ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) je výslovne upravená možnosť domáhať sa zdržovacím výrokom ochrany aj pred nekalými obchodnými praktikami. Súd s účinkom pre všetkých spotrebiteľov zakázal nebankovej spoločnosti poskytujúcej spotrebiteľské úvery nekalú obchodnú praktiku, ktorou táto pri poskytovaní úverov jednotlivým spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na samostatne zárobkovú činnosť, úvery vybavuje spôsobom, že im predkladá zmluvy o úvere pre živnostníkov, a to aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský úver, čím im následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch. Krajský súd skonštatoval, že vo sfére ochrany spotrebiteľa možno vyhovieť aj výroku predbežného opatrenia, ktorý je totožný s výrokom vo veci samej (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 1Obo 567/97), keďže sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2011 č. k. 9Co 132 2011.
    Krajský súd jednohlasne rozhodol, že ak má žaloba základ vo vzťahu medzi účastníkmi, ktorý bol spotrebiteľským vzťahom, má navrhovateľ postavenie spotrebiteľa, a teda sa na neho vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. Spotrebiteľ je preto od súdnych poplatkov zo zákona oslobodený aj v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením zo spotrebiteľských zmlúv - „ ...nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má základ v spotrebiteľskej zmluve ....“.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2011 č. k. 9 Co/49/2011.
    Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku okresný súd spotrebiteľke odňal možnosť konať pred súdom. Krajský súd skonštatoval, že aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie finančného zadosťučinenia je spotrebiteľ osobne oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb.) a zrušil uznesenie okresného o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19.
    Ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť nebankovej spoločnosti, ktorá sa sťažovala, že ex offo zastavením exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku voči spotrebiteľovi došlo zo strany exekučného súdu k zásahu do jej ústavných práv. Ústavný súd skonštatoval: „Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol – nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je – napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku – súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.
    Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice – postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).

  • pdf súbor  Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13.
    Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Ústavný súd preto argumentáciu sťažovateľky uvedeným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (pozn. Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08)) považoval skôr za svedčiacu v prospech správnosti napadnutých rozhodnutí krajského súdu. Ústavný súd ďalej poznamenal, že o predchádzajúcich sťažnostiach sťažovateľky analogického skutkového a právneho obsahu ako posudzovaná sťažnosť už rozhodoval svojimi skoršími uzneseniami (napr. I. ÚS 202/2010, I. ÚS 442/2010, IV. ÚS 310/2010), a preto pri posudzovaní týchto sťažností vychádzal aj z odôvodnenia svojich skorších uznesení, na ktoré zároveň v podrobnostiach odkazuje.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2011 č. k. 17CoE/47/2011.
    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného jediným rozhodcom, ktorého vybrala a v zmluve predformulovala nebanková spoločnosť. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovsky súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Krajský súd ďalej skonštatoval, že oprávnený si mylne vykladá zákon o rozhodcovskom konaní, keďže zriadenie rozhodcovského súdu neznamená, že je rozhodcovský súd zriadený zákonom. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Nové Meste nad Váhom z 24. júna 2011 č. k. 6C/476/2008.
    Poistná zmluva obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami vo vzťahu určovania poistnej sumy a miery zodpovednosti za toto určenie. Nie je prijateľné, aby za stanovenie ceny poistenej veci výlučne zodpovedal poistený, zvlášť pri poistení nehnuteľností. Poistený z pohľadu spotrebiteľa nemôže mať jasnú predstavu o reálnej hodnote svojej nehnuteľnosti, nie je to bežný tovar, s ktorým sa každodenne obchoduje a ktorého hodnotu je možné s ľahkosťou zistiť. Súd preto v súlade s § 153 ods. 4 OSP určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa požadovať, aby počas celého trvania poistného vzťahu stanovil poistnú sumu na vlastnú zodpovednosť spotrebiteľ, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nemohol byť správny postup odporcu 2/ pri likvidácii poistnej udalosti, pri ktorom krátil poistné plnenie z titulu podpoistenia, pretože výška škody nepresahovala cieľovú poistnú sumu uvedenú v poistnej zmluve. Súd ďalej uviedol, že prenesenie zodpovednosti na poisteného muselo byť len pragmatickou reakciou poisťovní, bez ohľadu na ochranu spotrebiteľa a jeho spotrebiteľských práv, na vzniknuté škodové udalosti, pri ktorých výška poistného nekryla reálnu hodnotu predmetu poistenia.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2011 č. k. 10 Sžr/11/2010.
    Správa katastra zamietla návrh na vklad, z dôvodu neplatného plnomocenstva, ktorým mal spotrebiteľ v zmluve o úvere na úkony zaťažujúce a postihujúce jeho majetok splnomocniť advokáta, ktorého mu vybrala nebanková spoločnosť. Zamietnutie návrhu na vklad správa katastra zdôvodnila aj tým, že v rozpore s dobrými mravmi existuje nevyváženosť plnenia poskytnutého spotrebiteľovi podľa zmluvy o úvere a hodnoty nehnuteľnosti, zaťaženie ktorej má splnenie dlhu spotrebiteľa zabezpečiť. Správne súdy rozhodnutie správy katastra potvrdili a Najvyšší súd SR skonštatoval: „V zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné" vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis" predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2011 č. k. 6CoE 64/2010.
    Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd zastavil exekúciu, z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nespĺňal podmienky vykonateľného exekučného titulu. Okresný súd naplnil čl. 6 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď neumožnil vykonať rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky – rozhodcovskej doložky a odvolací súd zdôraznil, že na tomto postupe musí bezvýhradne trvať. Krajský súd doplnil, že viac ako iné zmluvné podmienky, si pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly vyžaduje rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37.
    Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).
    V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.
    Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
    Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. III. ÚS 35/2010, III. ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010 a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 č. k. 14CoE/39/2010.
    Ak dodávateľ úverovej služby (nebanková spoločnosť) použije rozhodcovskú doložku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou rozhodcovskou doložkou, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd rozhodol, že oprávnený nemôže v exekúcii žiadať, aby exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo a že by len „odklepol“ nútené postihnutie majetku povinného. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti postupu dodávateľov. A v tomto smere treba aj uviesť prečo. Je to v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Isteže sa pri súdnej kontrole „zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, no je potrebné počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí nedokážu vyhodnotiť zmluvné podmienky. Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 169 a čl. 7 Ústavy SR), a to v záujme vyššej kvality života ľudí. Súd aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, aby naplnil čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2009 č. k. 5Cdo 109/2010.
    Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Správca konkurznej podstaty ani úpadca (zdravotná poisťovňa) nie sú oprávnení vymáhať a predpisovať pohľadávky na nezaplatenom poistnom zrušenej zdravotnej poisťovne. Správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať platobné výmery na nezaplatené poistné na zdravotné poistenie. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitný akt, ktorý nie je možné nútene vykonať. Ak je na základe takéhoto exekučného titulu vedená exekúcia, je dôvodné túto zastaviť a vyhlásiť za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2011 č. k. 6CoE 60/2011.
    Pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie, a preto je dôvodné exekúciu zastaviť alebo v štádiu poverovania zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej si síce spotrebiteľ má možnosť vybrať medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ktorej účinkom je, že ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený rozhodcovskému konaniu sa podrobiť. Nebanková spoločnosť musí počítať s tým, že plnenie z nekalej zmluvnej podmienky jej súd nemôže vymôcť. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2011 č. k. 6Co 1/2011.
    Nebýva obvyklým, že subjekt v konkurze aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky voči spotrebiteľom a následne ich na súde jeho správca uplatňuje. Pritom žaloba správcu skrachovaného subjektu môže odradiť spotrebiteľov od toho, aby si zvolili advokáta a bránili sa v súdnom konaní, a to z dôvodu obavy, že sa tieto náklady spotrebiteľovi od skrachovaného subjektu nevrátia. Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku je nekalou obchodnou praktikou, a to z dôvodu nedostatku odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie zákona o súdnych poplatkoch) a potenciálneho rizika, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Krajský súd rozhodol, že ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu potvrdil zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Čadca z 27. júla 2011 č. k. 13 Er 825_2006.
    Súd zastavil exekúciu vedenú na podklade notárskej zápisnice spísanej advokátom - splnomocnencom spotrebiteľa, ktorého mu vybrala a v zmluve o úvere predformulovala nebanková spoločnosť. Takéto „splnomocnenie“ je pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a teda konaním advokáta ako splnomocnenca nemohli pre spotrebiteľku ako povinnú vzniknúť žiadne právne účinky vykonaných úkonov. Notárka zápisnica je nulitným aktom, a preto je vedená exekúcia (hmotnoprávne) neprípustná (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) a je potrebné ju v celom rozsahu zastaviť. Zastaveniu exekúcie nebráni skutočnosť, že súd súlad exekučného titulu so zákonom skúmal už vo fáze rozhodovania o poverení súdneho exekútora. Podnet na zastavenie exekúcie podal súdu súdny exekútor, ktorého navrhla nebanková spoločnosť zmeniť, súdny exekútor poukázal rovnako na zaujatosť súdneho exekútora, ktorý mal podľa návrhu nebankovej spoločnosti vo vykonávaní exekúcie pokračovať.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21. 12. 2010 č. k. 5CoE 52/2010.
    Slovenský exekučný súd odmietol výkon rozhodcovského rozsudku vydaného proti spotrebiteľovi v zahraničí a prelomil jeho právoplatnosť podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd aplikoval závery Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ v. Korčkovská (bod 50.) a uviedol, že nemá pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel verejného poriadku, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať. Odvolací súd ďalej uviedol, že by sotva uveril, že tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je doslova skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstav oprávneného. Podľa rozhodcovskej doložky sa musel spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), ale dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, pričom táto osoba má z aktivity majetkový prospech. Pokiaľ ide o námietku nebankovej spoločnosti, že podľa nej je všetko v poriadku a že spotrebiteľ mal byť bdelejší, súd uviedol, že aj keď hodnotové kritéria môže mať každý rôzne, v prípade, keď sú pravidla správania také, že odporujú fundamentálnemu hodnotovému poriadku v spoločnosti, súd na to prihliadne a ochráni osobu, ktorá by mala byť poškodená takýmito pravidlami.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo 17.7.2009 č. k. 6C 253/08.
    Ustanovenie o voľbe obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou spôsobilou založiť v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet žiadneho ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, viesť (nútiť) k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia obchodného zákonníka. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny (v zmluve uvedené ako „nájomné“) je zabezpečené výhradou vlastníctva a ešte aj úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy je neprimeranou zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Košice – okolie z 8. marca 2010 č. k. 17Cb/95/2009 – 83.
    Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Nebankový subjekt zmluvou o úvere na nákup tovaru vnútil spotrebiteľovi vopred aj druhý úkon, ktorý nebol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, pretože podpisom želanej zmluvy o úvere sa spotrebiteľ súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka dojednania revolvingového úveru, teda vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Takéto konanie súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Súhlas spotrebiteľa s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou. Ak veriteľ požičia peniaze a za zmluvu o revolvingovom úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná forma, a preto je takýto právny úkon neplatný.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 9. novembra 2010 č. k. 17Co/313/2010-99.
    Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu a uviedol, že ak si navrhovateľ uplatňoval úroky najmenej vo výške 24 % ročne, teda takmer trojnásobne ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, a sú preto v rozpore s dobrými mravmi. Súd neuznal argumenty nebankového subjektu, že úroková miera zodpovedá miere rizika pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek zaistenia.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 29. júna 2010 č. k. 10C/20/2010-83.
    Nemožno úspešne dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o úvere a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Nebankovým subjektom stanovený úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami, a preto súd vyhodnotil postup spoločnosti za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd rovnako nepriznal nebankovému subjektu nárok na zaplatenie poplatku, ktorý nebol dojednaný v zmluve o úvere.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 20/2009.
    Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku, uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. a ktoré neboli do troch mesiacov od dňa jeho účinnosti dané do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka, sú neplatné.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 26. apríla 2010 č. k. 5Co/358/2009-199.
    Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil.
    K námietke žalovanej o absencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu súd poukázal na ustálenú súdnu prax, keď spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti poistných podmienok konkrétnej poistnej zmluvy, lebo v opačnom prípade by došlo u žalobcu k zásahu do nadobudnutých práv.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 2. júna 2009 č. k. 39C/183/2007-165.
    Určenie, že rekapitulácia redukcie poistnej zmluvy je neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky.Výklad v prospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 2 OZ, vo svetle cieľov a účelu Smernice Rady 93/13 EHS, preukazuje tiež spoločenská úspora nákladov vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví sama poisťovňa ako subjekt, ktorý sa na túto činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality vynaložiť každý klient.
    Poistné podmienky žalovaného ako poistiteľa, i keď boli podrobené schváleniu orgánu štátneho dozoru v poisťovníctve, nemali povahu právneho predpisu, ktorý by bol ako taký súdom vykladaný.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 30. júla 2010 č. k. 4CoE/310/2010-29.
    Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.Exekučný súd je v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p., a môže ho teda preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho vecnej správnosti.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom z 24. mája 2010 č. k. 7Er/402/2010.
    Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi z dôvodov, pre ktoré súd môže aj bez návrhu exekúciu zastaviť. Súd zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 29. júla 2010 č. k. 8CoE/150/2010-41.
    Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 18. júna 2010 č. k. 4Er/605/2009-12.
    Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
    Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
    Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k Exekučnému poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia.
    Exekučný súd je tak povinný už vo fáze rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prihliadnuť na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 16. septembra 2010 č. k. 11CoE/8/2010-113.
    Vyjadrenie sa k žalobe predstavuje jeden zo základných atribútov práva na súdnu ochranu a rozhodcovský súd toto právo účastníka musí rešpektovať- rokovací poriadok rozhodcovského súdu bránil povinnému v jeho práve vyjadriť sa k žalobe.
    Odvolací súd skonštatoval, že prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, aj keď správne mal už zamietnuť poverenie na vykonanie exekúcie. Súd pri posudzovaní otázky, či nejde o rozpor exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu posudzuje aj tie otázky, ktoré musí aj bez návrhu skúmať podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.Súd v rozhodnutí uvádza výpočet európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2010 č. k. 10CoE/160/2010-31.
    Odvolací súd považuje za správne konštatovanie prvostupňového súdu, že nielen vnútroštátna ale i európska právna úprava normami tzv. spotrebiteľského práva pripúšťa preskúmavanie rozhodnutí rozhodcov súdmi nielen po formálnej, ale i materiálnej stránke a prípadný rozpor nároku priznaného exekučným titulom s právom umožňuje sankcionovať už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu bol súd oprávnený exekútora a ten následne oprávneného vyzvať na doplnenie chýbajúcich podkladov, t.j. na doloženie zmluvy o úvere, ktorá tvorí základ pre rozhodnutie rozhodcovského rozsudku. Nesplnenie si povinnosti vypraviť návrh, žiadosť aj exekučný titul v súlade so zákonom (do ktorého rámca spadá aj úplnosť podkladov) platné právo umožňuje odmeniť rozhodnutím v neprospech oprávneného, a teda zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2010 č. k. 5CoE/321/2010-41.
    Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku. Takýto postup je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Roodriguez Nogueira. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
    Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 OZ, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 12. júla 2010 č. k. 17C/56/2010.
    Povinnosť dodávateľa vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie prijaté na základe zmluvy, v ktorej dodávateľ neuviedol úroky.
    Súd považuje výkon práv žalovaného na postúpenie všetkých práv zo zmluvy na subjekt na Britských Panenských ostrovoch, a podľa zmluvnej podmienky, ktorá postúpenie umožňuje iba dodávateľovi bez súhlasu druhej strany za výkon práv, ktorý sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj samotnú zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane, súd hodnotí za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postup žalovaného súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a žalovaného považuje za zodpovedného aj z porušenia práva, z ktorého vzniklo aj bezdôvodné obohatenie. Žalovaný má preto pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha spotrebiteľ, t.j. žalobca.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 12. júla 2010 č. k. 17C/269/2009.
    Určenie neplatnosti zmlúv z dôvodu obchádzania zákona, keď dodávateľ so spotrebiteľom uzavrel zmluvu o predaji na splátky a kúpnu zmluvu, hoci v skutočnosti išlo o poskytnutie finančných prostriedkov na obmedzenú dobu so stanoveným úrokom, teda o pôžičku, resp. úver.
  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2010 č. k. 3 To 181/2010.
    Druhostupňový súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola trestná vec obvinenej spotrebiteľky postúpená obvodnému úradu. Obvinenej bol poskytnutý úver prakticky iba v sume 251,- Eur, keďže suma 49,- Eur jej bola ihneď odpočítaná pri poskytnutí úveru- uzavretí zmluvy a to ešte pred lehotou splatnosti prvej splátky. Touto sumou obvinená preukázateľne disponovať nemohla. Poplatky za poskytnutie konkrétneho úveru predstavovali sumu 288,- Eur, čo prvostupňový súd správne považoval za neprijateľné, keďže predstavovali viac ako 100% navýšenie reálne poskytnutej sumy. Úrok dohodnutý nebol, a teda v konkrétnom prípade spôsobená škoda nedosahuje výšku pre posúdenie uvedeného skutku ako prečinu úverového podvodu.
  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 23. septembra 2009 č. k. 23To/91/2009-94.
    Druhostupňový súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby spod skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako opakovaný klient telefonicky požiadal pracovníčku spoločnosti o úver a pri jednotlivých otázkach pri vyplňovaní žiadosti o úver úmyselne zatajil svoje výdavky na splátky leasingu inej spoločnosti. V konaní bolo preukázané, že aj keby obžalovaný povedal, že má leasing, bol ako ich opakovaný klient overený dvakrát a aj tak by mu úver bol poskytnutý. Absentuje teda základný znak prečinu úverového podvodu, a to uvedenie do omylu poskytnutím údajov v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru.
  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2010 č. k. 10CoE/70/2010.
    Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úrokov z omeškania a v časti trov rozhodcovského konania. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
  • pdf súbor   Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2010 č. k. 8NcC/15/2010.
    Súd vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej veci označil ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej príslušnosti súdu, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania za odporujúce právu Európskej únie. Spotrebiteľ má v takejto veci právo vybrať si súd v mieste svojho bydliska.
  • pdf súbor   Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. júna 2010 č. k. 61Cb 221/09.
    Dohoda o predlžení premlčacej doby na 10 rokov v neprospech spotrebiteľa je v rozpore so zákonom. Európske normy na ochranu spotrebiteľa sa uplatňujú aj v prípadoch zmlúv uzavretých pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Premlčaním pohľadávky sa premlčuje aj jej príslušenstvo.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2008 č. k. 23Sp/86/2008-19.
    Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam spotrebiteľa.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. júna 2010 č. k. 17Co/33/2010-116.
    Osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa sa vzťahuje na všetky poplatkové úkony alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada spotrebiteľ. Na spotrebiteľa sa vzťahuje osobné oslobodenie aj v prípade, že je v pozícii odporcu; to platí aj v prípade sporu z prepravnej zmluvy s podnikom hromadnej dopravy.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Poprad zo dňa 7. apríla 2010 č. k. 9C/228/2006-163.
    Nekalá obchodná praktika spočívajúca v neprimeranej požiadavke dodávateľa, aby si spotrebitelia kúpili výrobok na prezentácii - veta z prezentácie: „Prečo ste prišli na nákupy, keď nič nekupujete?“.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 27. 05. 2010 č. k. 3CoE/229/2010.
    Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi z dôvodov, pre ktoré súd môže aj bez návrhu exekúciu zastaviť. Ignorovanie výzvy súdu na predloženie zmluvy.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Rožňava z 25. 02. 2010 č. k. 10Er/757/2009- 12.
    Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi z dôvodov, pre ktoré súd môže aj bez návrhu exekúciu zastaviť. Ignorovanie výzvy súdu na predloženie zmluvy.

  • pdf súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. októbra 2009 č. k. 4 M Cdo 11/2009.
    Zrušené rozhodnutia nižších súdov pre prílišný formalizmus pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. mája 2010, č. k. 3 CoE 29/2010 .
    Zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná. Rozhodcovská doložka síce umožňovala výber medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ak by dodávateľ začal ako prvý rozhodcovské konanie, od spotrebiteľa by sa už vyžadovalo, aby spor riešil v takomto rozhodcovskom konaní. Exekúcia sa viedla na vymoženie dlhu zo spotrebiteľského úveru pre nebankovú spoločnosť.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, č. k. I.ÚS 342/09.
    Rozhodnutie sa týka kúpy riadu Zepter z obdobia pred vstupom do EÚ. Súdom bolo vytknuté, že nepristúpili k výkladu práva eurokonformne a lipli výlučne na princípe zmluvnej slobody na úkor princípov vyplývajúcich z ochrany spotrebiteľa a princípu právnej istoty vyplývajúcej z dôvery spotrebiteľa. Súd sa dotkol významu veľkosti písma štandardnej zmluvy a nečestnosti postupu z umiestňovania dôležitých údajov v zmluve.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. júna 2009, č. k. 1 Cdo 58/2008.
    Neplatný zabezpečovací prevod členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu na zabezpečenie pôžičky.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2010 č. k. 5Co 140/10-67.
    Zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou a spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. apríla 2010 č. k. 21Er/1390/2009-7 .
    Rozhodcovská doložka neplatná- neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Žiadosť o poverenie exekútora bola zamietnutá.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 25. marca 2010 č. k. 10C/148/2009-29 (3,3 MB)
    Spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, absencia ročnej percentuálnej miery nákladov, neprijateľné zmluvné podmienky.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa 28. januára 2010 č. k. 23C/154/2008-403 (12,8 MB)
    Zabezpečovací prevod práva a úverová zmluva sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, viaceré neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 27. októbra 2008 č. k. 17C 134/2008-31.
    Zmluva o splátkovom predaji neplatná ako celok pre obchádzanie kogentných noriem zákona a pre viaceré neprijateľné podmienky.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.8.2009 č. k. 19Co/198/2009-299 o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.5. 2009 č. k. 11C/91/2009-131. (6,5 MB)
    Predbežné opatrenie o povinnosti zdržať sa používania zmluvnej podmienky- administratívny poistný poplatok.
  • pdf súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.1.2010 č. k. 19Co/352/2009-682 o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.11. 2009 č. k. 11C/91/2009-572.
    Predbežné opatrenie o povinnosti zdržať sa používania zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoE/2/2010 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5R/569/2008 – 19 zo dňa 03. 11. 2009.
    Zastavenie exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku.
  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16CoE/107/2009 –27 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/441/2009 – 19 zo dňa 07. 08. 2009.
    Zastavenie exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku.

  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 10CoE/5/2010-46 o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 18. septembra 2009 č. k. 8Er/1280/2008 – 26.
    Zastavenie exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku.

  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sžo 106/2007:

    Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (leasingové zmluvy), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva).
    Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa.

  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 M Cdo 1/2009:

    Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti

  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co 67/2008 vo veci vypratania nehnuteľnosti - odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou 5C 84/2003 - 214:

    Analýza primeranosti úrokov s prihliadnutím na dobré mravy - zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.


  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 10CoE/12/2009-79 o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 27. októbra 2008  12Er/504/2005-49:

    Exekúcia na základe neprijateľných podmienok v zmluve o úvere.

  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Galanta 12Er/504/2005-49:

    Exekúcia na základe neprijateľných podmienok v zmluve o úvere.


  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7CoE 34/2009 o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 4.8.2009 č. k. 4Er 260/2009-13 :

    Zastavenie exekučného konania - vymoženie plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN).

  • pdf súbor  textový súbor  Rozhodnutie Okresného súdu Svidník 4Er/260/2009-13:

    Zastavenie exekučného konania.


Na začiatok navigácie
© Ministerstvo spravodlivosti SR 2004 | Správca obsahu: tlačový a informačný odbor, email: Emailová obálka  | Technický prevádzkovateľ: odbor prevádzky centralizovaných informačných systémov a odbor stratégie a rozvoja informačných systémov